Klimatické zmeny

Táto mapa zobrazuje všetky registrované kilometre, ktoré boli nacestované lietadlami po celom svete. Len v roku 2000 pasažieri precestovali 25 biliónov kilometrov (a toto číslo rastie), čo je vzdialenosť ako by sme obleteli celú Zem 630-tisíckrát. Na rozdiel od benzínu, nafty a vykurovacieho oleja je letecké palivo oslobodené od spotrebnej dane. To hnevá ekológov, pretože lietanie je kvôli vysokým emisiám oxidu uhličitého jednou z ekologicky najviac škodlivých foriem dopravy. Podľa európskeho práva sa od roku 2005 môže kerozín (letecké palivo) zdaňovať na národnej úrovni, zatiaľ to však spravilo len Holandsko a Nórsko. Od roku 2012 je letecká doprava v EÚ zahrnutá do systému obchodovania s emisiami. To znamená, že všetky letecké spoločnosti, ktoré fungujú v rámci EÚ, musia kupovať uhlíkové kredity (emisné povolenky). Len v roku 2012 vyprodukovala letecká doprava v Európe 133 miliónov ton emisií CO2. Zo všetkých emisií skleníkových plynov vyprodukovaných dopravou pripadá na letectvo zhruba 13 percent.

Tento diagram znázorňuje emisie vyprodukované automobilmi na celosvetovej úrovni. V roku 2011 bola na celom svete asi miliarda motorových vozidiel, z toho zhruba 700 miliónov osobných áut. Odhaduje sa, že toto číslo sa do roku 2050 strojnásobí, keďže v Číne a Indii prudko narastá počet automobilov. Celosvetová spotreba energie bude preto kvôli cestnej doprave aj naďalej prudko stúpať. Kým v Európe má auto každý druhý obyvateľ, napríklad v Tadžikistane pripadá jeden automobil na viac než 2000 ľudí. Medzičasom sú v priemyselných krajinách na vzostupe autá s elektromotormi, hybridnými a palivovými článkami. Pre trhy v menej rozvinutých krajinách sa však vyrábajú technologicky zastarané autá, ktoré znečisťujú životné prostredie. Cestná doprava sa na emisiách skleníkových plynov podieľa takmer 80 percentami.

Táto mapa zobrazuje, koľko je na svete nákladných lodí, množstvo sa počíta podľa registrovaného nákladu. Tieto nákladné lode sa na celosvetovej námornej doprave podieľajú 57 percentami, väčšina z nich pripadá na lode, ktoré prepravujú ropu. Vojenské a obchodné lode sa na globálnej námornej doprave podieľajú málo. Väčšina plavidiel s vysokou nosnosťou je zaregistrovaných v Paname, Libérii, na Malte a na Cypre. Len na Panamu pripadá 26 percent z celkových globálnych registrácií. Námorná doprava sa na emisiách skleníkových plynov podieľa zhruba 7 percentami.

Mapa ukazuje spotrebu paliva vo svete (plyn, uhlie, ropa, drevo a jadrová energia), teda to, čo používame napríklad na vykurovanie, osvetlenie, dopravu alebo výrobu tovarov. Spotreba je celkovo oveľa vyššia na severnej pologuli (najmä v Severnej Amerike, Európe a Japonsku) než v krajinách na južnej pologuli. Dopyt po energii však prudko narastá v Číne a Indii. Obrovské množstvá CO2 sa uvoľňujú predovšetkým pri spaľovaní fosílnych palív (uhlie, plyn a ropa), a tak niet divu, že väčšina emisií skleníkových plynov pripadá na energetiku. Úspora energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie (geotermálna, solárna, veterná a vodná) smerujú k udržateľnej energetickej politike.

Lesov vo svete postupne ubúda. Táto mapa ukazuje oblasti, v ktorých sa proporčne vyklčovalo najviac lesov. Najviac ich je v Južnej Amerike, najmä v Brazílii, ktorá má celosvetovo najväčšie zalesnené plochy. Veľké straty lesov hlási aj juhovýchodná Ázia. Ubúda najmä z dažďových pralesov v Indonézii. No poriadne vyčerpané sú aj dažďové pralesy v Afrike. Sú to práve lesy, ktoré zachytávajú oxid uhličitý. Stromy a rastliny absorbujú CO2 zo vzduchu, uložia ho, a tým znižujú emisie skleníkových plynov v atmosfére. Veľké lesné oblasti sa však neustále zmenšujú. Na miestach, kde ľudia vyklčovali lesy, vznikajú pastviny pre dobytok, polia na pestovanie sójového oleja alebo plantáže. Výrubom a pálením stromov sa CO2 uchované v stromoch uvoľní, využívanie vzniknutej ornej pôdy na poľnohospodárske účely tak vytvára dodatočné emisie skleníkových plynov.

Táto mapa ukazuje oblasti, v ktorých sa vytvára úmerne najviac metánu a oxidu dusného. Za zvýšenie emisií metánu (CH4) a oxidu dusného (N2O) je zodpovedné poľnohospodárstvo, ale aj rozmrazovanie permafrostu v arktickej tundre. Metán prispieva ku globálnemu otepľovaniu približne 20-krát a oxid dusný zhruba 300-krát viac než oxid uhličitý. Metán vzniká aj pri pestovaní ryže, ťažbe uhlia, výrobe energie, živočíšnej výrobe, na skládkach alebo pri rozklade organického materiálu baktériami. Oxid dusný sa zas uvoľňuje z dusíkatých hnojív, prírodných hnojív a zo živočíšneho odpadu, priemyselnými procesmi a využívaním energie. Približne 11 percent skleníkových plynov na celom svete sa vypúšťa do ovzdušia kvôli poľnohospodárstvu. V debatách o klimatických zmenách sú kravy často označované ako "klimatické vrahyne". A to preto, že tráviaci trakt dobytka produkuje metán - zvieratám uniká plyn približne každých 40 sekúnd. Keďže celosvetovo spotreba mäsa rastie, takisto narastá aj koncentrácia metánu v atmosfére. V priebehu posledných 50 rokov sa zvýšila šesťnásobne.

Táto mapa ukazuje množstvo odpadu, ktorý sa hromadí v mestách. Spadá sem odpad z domácností, ale aj odpad z verejných inštitúcií, akými sú napríklad školy. Odpad zahŕňa obaly, papier, organický odpad, objemný odpad a nebezpečný odpad. Najviac odpadu na obyvateľa produkuje Rusko, veľmi málo odpadu je na Madagaskare, v Burkina Faso, v Nepále a v Kostarike. Najmä vo vyspelých krajinách je veľa nevratných vecí, ktoré sa v menej rozvinutých krajinách bežne znovu používajú. Tvorbu skleníkových plynov môže znížiť celkové predchádzanie vzniku odpadov, či separácia a likvidácia odpadov. Objem odpadov však neustále narastá, preto ak chceme v tejto oblasti dosiahnuť udržateľnosť, budeme musieť podniknúť nevyhnuté komplexné kroky. Odpad sa na emisiách skleníkových plynov podieľa zhruba 4 percentami.