Chudoba

Index podielu chudobných (Head Count Index - HCI)

Tento index, ktorý používa predovšetkým Svetová banka, ukazuje koľko percent populácie krajín žije z príjmu, ktorý je nižší ako určitá stanovená latka chudoby. Chudoba sa v tomto prípade meria na základe príjmu. Za chudobných sa považujú tí ľudia, ktorých príjem je nedostatočný na pokrytie ich základných potrieb.

Index ľudskej chudoby (Human Poverty Index HPI)

Index ľudskej chudoby používa Rozvojový program Spojených národov (United Nations Development Programme - UNDP). Tento index neberie do úvahy, aký má človek príjem, používa nasledovné tri nepeňažné indikátory:

1. Pravdepodobnosť, že sa práve narodený nedožije 40 rokov veku
2. Percento negramotných ľudí
3. Percento populácie bez prístupu k pitnej vode a zdravotníckym službám a tiež percento detí pod päť rokov trpiacich podvýživou.

Index môže mať hodnotu od 0 do 100, kde nula predstavuje minimálnu a 100 maximálnu chudobu.

Index ľudského rozvoja (Human Development Index - HDI)

Index ľudského rozvoja takisto zostavil Rozvojový program OSN. Je podobný ako predošlý spôsob merania chudoby, no tento berie do úvahy stupeň rozvoja v jednotlivých krajinách. Skladá sa z nasledovných troch častí:

1. Predpokladaná dĺžka dožitia
2. Miera vzdelania - berie do úvahy očakávanú a reálnu priemernú dĺžku školskej dochádzky, v rokoch.
3. Životný štandard meraný príjmom na jednotlivca podľa parity kúpnej sily.

Tento index má hodnoty medzi 0 a 1. Krajiny s nízkym HDI sa považujú za chudobné, tie, ktoré sú bližšie k jednotke, zas za bohaté.

Multidimenzionálny index chudoby (Multidimensional Poverty Index - MPI)

Multidimenzionálny index chudoby používa Rozvojový program Spojených národov len od roku 2010, a to ako doplnok k indexu ľudského rozvoja. Berie do úvahy tri zložky ľudského rozvoja - vzdelanie, zdravie a životnú úroveň, ktoré rozmieňa do desiatich indikátorov (2, 2 a 6) - počet zapísaných do školy a počet rokov školskej dochádzky sa týkajú vzdelania, miera detskej úmrtnosti a výživa sa týka zdravia a prístup k elektrine, prístup k pitnej vode, dostupnosť toaliet, bývania, paliva na varenie a možnosť vlastniť majetok merajú životnú úroveň. Za chudobnú sa považuje tá domácnosť, ktorá trpí nedostatkom pri viac ako 30-tich percentách indikátorov. Tento index by mal merať chudobu presnejšie ako predošlý.

Participatívne hodnotenie miery chudoby (Participatory Poverty Assessment - PPA)

Táto metóda merania chudoby sa pokúša priniesť subjektívne pochopenie chudoby prostredníctvom prieskumov a rozhovorov s ľuďmi. V popredí teda nestojí súbor údajov, ale pohľad ľudí, ktorých sa chudoba týka. Svetová banka konfrontovala svoje tvrdé monetárne indikátory s výsledkami takéhoto hodnotenia, výsledný dokument publikovala pod názvom "Voices of the Poor" (Hlasy chudobných).

Giniho koeficient (Gini-coefficient)

Giniho koeficient slúži na meranie prerozdelenia bohatstva a príjmov v krajine, čím meria stupeň sociálnej nerovnosti. Pohybuje sa v hodnotách od 0 do 1. Hodnota 0 znamená rovnomerné prerozdelenie. Čím je koficient vyšší, tým je prerozdelenie nerovnejšie.

Hrubé národné šťastie (Gross national happiness - GNH)

Hrubé národné šťastie je alternatívou k HDP, teda hrubému domácemu produktu, ktorý definuje bohatstvo krajiny založené na ekonomickej produkcii. Index hrubého národného šťastia meria deväť oblastí, a to životné prostredie, kultúru, dobré spravovanie spoločnosti, vzdelanie, zdravie, životaschopnosť komunít, využitie času, duševné blaho a životnú úroveň. S myšlienkou prišiel bhutánsky kráľ Jigme Singye Wangchuck, v ktorého krajine sa index použil po prvýkrát. Nájdu sa aj kritici indexu, ktorí sa mu vysmievajú, no napríklad OSN sa oň zaujíma a sleduje jeho vývoj.