Chudoba

Odpoveď B: Giniho koeficient vynašiel taliansky štatistik Corrado Gini. Používa sa predovšetkým na meranie rozdielov v príjmoch, alebo aj toho, ako je v krajine prerozdelené bohatstvo. Hodnota koeficientu sa pohybuje od 0 po 1, pričom 0 znamená rovné prerozdelenie. Čím je koeficient vyšší, tým je prerozdelenie nerovnejšie.

Odpoveď D: Z uvedených krajín nájdeme najväčšiu nerovnosť príjmov v Čile. Znamená to, že v tejto juhoamerickej krajine žijú ľudia, ktorí zarábajú veľmi veľa, ale mnoho je takých, ktorí oproti nim zarábajú málo. Najmenšie rozdiely v príjmoch nájdeme na Slovensku. Slovensko má totiž Giniho koeficient 0,26. Koeficient Španielska je 0,32 a Spojených štátov 0,38. (Česko má Giniho koeficient rovnaký ako Slovensko, teda 0,26)

Odpoveď C: Kontinent s najväčšou nerovnosťou medzi chudobnými a bohatými je Latinská Amerika. Aj keď sa v posledných rokoch nerovnosť zmenšila, v mnohých krajinách žije niekoľko mimoriadne bohatých ľudí, ktorí kontrolujú viac bohatstva než má k dispozícii polovica tamojšej populácie. Príčinu tohto neutešeného stavu treba hľadať v koloniálnej ére, počas ktorej sa pár ľudí dostalo k obrovským pozemkom. K tomu, že dnes pár elít vlastní gigantický majetok, prispeli tiež neoliberálne reformy v 80-tych rokoch. V rovnakom čase pritom schudobneli obrovské skupiny miestneho obyvateľstva.

Odpoveď C: Rozdiel medzi chudobnými a bohatými v globálnom meradle v posledných rokoch vzrástol, a to nielen medzi štátmi navzájom, ale aj vo vnútri tej-ktorej krajiny. Kým vyššie vrstvy zbohatli, veľká skupina populácie schudobnela. K tomuto vývoju prispela aj finančná kríza z roku 2008. V súčasnosti je na svete viac miliardádov ako pred ňou, no v rovnakom čase žije viac než 1,2 miliardy ľudí v extrémnej chudobe. To znamená, že si podľa kritérií OSN musia vystačiť s menej ako 1,25 dolárom na deň.

Odpoveď A: Chudoba sa nemôže merať len príjmom a spotrebou. Preto OSN vyvinula tzv. Index ľudského rozvoja (Human Development Index - HDI), ktorý berie do úvahy aj očakávanú dĺžku života, úroveň vzdelania a kúpnu silu. Tieto tri faktory spolu poukazujú na stupeň rozvoja krajín.

Odpoveď D: Medzi najchudobnejšie štáty radíme krajiny, ktoré vykazujú mimoriadne nízky príjem na obyvateľa, majú nevýkonné ekonomiky a nedostatočný prístup k pitnej vode a hygienickým zariadeniam či k elektrine. K najchudobnejším krajinám sveta zaraďujeme 49 štátov, v ktorých žije 12 percent svetovej populácie. Patrí medzi ne 34 afrických štátov, 14 krajín v Ázii a Pacifiku a Haiti v Karibiku.

Odpoveď B: Priemerná očakávaná dĺžka života v najmenej rozvinutých krajinách je 57 rokov. Takmer tri štvrtiny všetkých obyvateľov však zomiera pred dosiahnutím 50-tich narodenín. Hlavné príčiny krátkej dĺžky života sú podvýživa, nedostatok lekárskej starostlivosti a znečistené vodné zdroje. V najchudobnejších regiónoch Afriky k tomu významne prispieva i HIV/AIDS. Celosvetovo je priemerná očakávaná dĺžka života 69 rokov.

Odpoveď A: Ľudia, ktorí pracujú mimo svojho domova, posielajú svojim rodinám do menej rozvinutých krajín viac než 300 miliárd dolárov ročne, vďaka čomu sa darí v chudobných štátoch zmierňovať chudobu. Tieto transfery sa volajú aj remitencie.

Odpoveď A: Menej rozvinuté krajiny platia len na úrokoch z dlhov zhruba 200 miliárd dolárov ročne. To je oveľa viac než sa k nim dostáva prostredníctvom rozvojovej spolupráce. Mnohé krajiny na splácanie dlhov používajú viac ako štvrtinu svojich príjmov z exportu. Aj tu sú však značné rozdiely. Napríklad africké a ázijské štáty majú nižšie dlhy ako tie latinskoamerické. Menej rozvinuté krajiny sú okrem toho zadlžené predovšetkým v dolároch. V mnohých prípadoch sa pritom lokálne meny k doláru v posledných rokoch oslabili, ich dlh tak znovu narástol.

Odpoveď D: Podľa amerického ekonomického magazínu Forbes, ktorý zostavuje zoznam najbohatších ľudí sveta, sa stal v roku 2013 najbohatšou osobou mexický telekomunikačný magnát Carlos Slim Helu. Hodnota jeho majetku sa odhaduje na 73 miliárd amerických dolárov. Pre porovnanie - zakladateľ módneho reťazca Zara Amancio Ortega vlastní majetok vo výške 57 miliárd dolárov a majetok Liliane Bettencourt, ktorá stojí za kozmetickou spoločnosťou L’Oreal a je šiestou najbohatšou osobou sveta, je 30 miliárd dolárov.

Odpoveď B: Zhruba polovica analfabetov sveta žije v Indii, Číne, Bangladéši a Pakistane. Na celom svete nevie čítať a písať takmer 800 miliónov ľudí.

Odpoveď B: Vo svete sa potýka s negramotnosťou podstatne viac žien ako mužov. Zhruba dve tretiny všetkých analfabetov sú práve ženy.

Odpoveď C: “Skrytá chudoba” sa týka situácie, keď ľudia, ktorí majú právo na sociálne zabezpečenie, ho nevyužívajú. Dôvody môžu byť rôzne, chudobní ľudia sa môžu za svoju núdzu jednoducho hanbiť či môžu byť ostatnými ignorovaní.

Odpoveď B: Aj keď sa zdravotná starostlivosť vo svete zlepšuje, rozdelená je veľmi nerovnomerne. Hoci zhruba 5/6 svetovej populácie nájdeme v menej rozvinutých krajinách, prúdi k nim iba 1/7 peňazí vynakladaných na zdravotnú starostlivosť