Chudoba
Táto téma sa potýka s mnohorozmernou povahou chudoby tak v menej rozvinutých, ako i rozvinutých krajinách
Úvod do témy
Každé z nasledovných štyroch mien sa spája s fiktívnym príbehom. Prečítajte si najskôr všetky príbehy a potom odpovedzte na otázky.
Amanda, 65 rokov
Tri roky po vypuknutí finančnej a hypotekárnej krízy sa náš dom ocitol v dražbe a my na dlažbe. Odvtedy žijem so svojim manželom v malom prívese v karavánovom kempe v USA. Posledné roky sa v našom živote udiali obrovské zmeny. Najskôr sme sa pôžičku na dom pokúsili zaplatiť. Použili sme na to všetky naše úspory. No keďže môj muž prišiel o prácu a ja som ochorela, splátky boli pre nás jednoducho príliš vysoké. Vysoké náklady na liečbu zhltli celé moje dôchodkové poistenie. Musela som zrušiť členstvo v rôznych kluboch, s mnohými priateľmi som preto stratila kontakt. Avšak najhoršie zo všetkého sú tie pohľady - pohľady, ktoré na mňa hádžu ľudia, keď si zastanem do radu na teplé jedlo v charite.
Tuigun, 10 rokov
Mám tri sestry a bývame s mamou v byte v okrajovej časti Bratislavy. O izbu sa delím so staršou sestrou, dve mladšie sestry zas spia v izbe s mamou. V zime bývame často choré, pretože náš byt je veľmi chladný. Chceme sa preto čím skôr presťahovať. Moja najmladšia sestra teraz pôjde do škôlky a mama sa bude môcť poobzerať po práci. Zatiaľ veľa šťastia nemala, keďže nehovorí veľmi dobre po slovensky. Navyše, mnohé práce pre ňu neprichádzajú do úvahy, keďže má vyskočenú platničku a preto nemôže dvíhať ťažké veci. Doma je to vždy dosť stresujúce, keďže moja sestra a ja chceme chodiť na školské výlety a mama na to potrebuje veľa peňazí. Radi by sme sa toto leto vybrali do Kazachstanu navštíviť našu starú mamu, lenže letenky sú veľmi drahé. Asi preto budeme musieť cestu opäť odložiť.
Anton, 45 rokov
Mojim domovom sa stali ulice, lavičky a parky Bratislavy. Kedysi som žil normálny život. To bolo predtým, ako sa so mnou moja žena rozviedla, odsťahovala sa odo mňa a vzala so sebou aj naše dve deti. Bol som z toho zlomený. Krátko na to som upadol do ťažkých depresií, stratil prácu a predo mnou sa deň čo deň vŕšili nové a nové nezaplatené účty. Chcel som si znova nájsť prácu, no bez úspechu. Napokon som bol nútený opustiť byt. Najskôr som skúšal šťastie v útulku pre bezdomovcov, ale nevedel som si zvyknúť na tamojšie pravidlá. Vždy som si myslel, že život na ulici bude pre mňa len dočasným riešením, no pravda je taká, že som bezdomovcom už roky.
Naima, 14 rokov
S mamou a štyrmi súrodencami žijeme blízko somálskeho hlavného mesta Mogadišo. Kvôli zúriacej občianskej vojne sme neustále v nebezpečenstve a musíme často utekať z domu. Neznášam to, pretože keď odchádzame, nechávame za nami moju chorú sestru a nikdy nemáme dostatok jedla a vody. Svojho otca kvôli tomu vidím len veľmi zriedka, veľmi mi chýbajú príbehy, ktoré mi zvykne čítať. Často mi rozpráva, ako chodil do školy. Tiež by som rada znovu chodila do školy, ale v meste je to príliš nebezpečné a preto musím zostať s mamou a súrodencami a starať sa o náš pozemok.