Migrácia

Siete, komunikácia a transnacionalizmus

Globálnu migráciu naštartovali v 19. storočí lepšie podmienky na cestovanie a lepšie dopravné prostriedky. Nové komunikačné a informačné technológie zjednodušujú migráciu dodnes, pomáhajú rozširovať ľudské osídlenie a umožňujú rozvíjať a udržiavať sociálne väzby naprieč národnými hranicami, čím dávajú migrácii nový rozmer. Tieto nové druhy migrácie, a celkovo spôsobu života, často dostávajú predponu “trans”, čo má naznačiť ich cezhraničný charakter: transnacionalizmus, transmigrácia a transmigranti.

Transmigranti sa cítia ako doma v tzv. transnárodnom alebo nadnárodnom priestore - priestore, ktorý prekračuje národné hranice, pracujú vo Viedni, bývajú v maďarskej Rajke a zabávať sa chodia do Bratislavy, či pendlujú medzi Bruselom, Prahou a Bratislavou a nevidia na tom nič zvláštne.

Ľudia často “myslia v škatuľkách”. Priraďujú sa do národných škatuliek, vďaka ktorým si utvrdzujú vlastnú identitu. Či už sú Poliaci, Španieli alebo Slováci. Podľa tohto škatuľkového spôsobu myslenia si musíme vybrať jedno alebo druhé. Veľa ľudí sa riadi touto myšlienkou. Narodili sa vo svojej krajine, len zriedkavo sa pohli ďalej od domu. Ľudia, ktorí myslia inak, sú pre nich neukotvení a vytrhnutí z koreňov. To však nie je jediný spôsob myslenia. Veľmi veľa ľudí migruje, a teda prechádza z jednej škatuľky do druhej. Identifikovať pre nich jednotlivé škatuľky preto nie je ľahké. A mnohokrát ani potrebné.

Ako sme si už povedali, 200 miliónov ľudí na svete žije v inej krajine ako v tej, v ktorej prišli na svet. Okrem toho ich minimálne dvakrát toľko žije v inej krajine, než kde sa narodili ich rodičia.

K tomu treba pripočítať zhruba pol miliardu ľudí, ktorí migrujú v rámci svojej vlastnej krajiny. Trvalá zmena bydliska a sociálneho priestoru sa tak v súčasnosti týka viac ako miliardy ľudí. To je oveľa viac ako je počet medzinárodných migrantov podľa prepočtov OSN.

Prečítajte si nasledujúci príbeh mexických migrantov v Spojených štátoch, ktorý opísal sociológ Ludger Pries.