Migrácia
Tento modul objavuje, čo je to migrácia a umožňuje nám nájsť stopy vlastnej migračnej histórie
Migrácia ako časť ľudských dejín
Napriek existencii zaoceánskych či medzikontinentálnych obchodných ciest, kolonizácii, pracovnej migrácii a útekmi ľudí pred vojnami, sa do 15. storočia migrácia medzi kontinentmi vyskytovala len zriedkavo. Avšak s “objavením” Ameriky sa Európa vydala na cestu globálnej expanzie. Nevyhnutnými podmienkami na to boli technologické a organizačné inovácie, podporované neustálym prekračovaním intelektuálnych horizontov v Európe. Až od tej chvíle sme mohli začať hovoriť o migrácii na skutočnej globálnej úrovni.
Do pohybu sa dali, dobrovoľne či nedobrovoľne, masívne migračné pohyby. Veľké koloniálne mocnosti ako Španielsko, Portugalsko, Veľká Británia či Francúzsko obsadili počas nasledovných 300 rokov časti Ameriky, Afriky a Ázie. To malo obrovský vplyv na celosvetovú populáciu.
Úloha
Úloha: Pozrite sa na rôzne storočia. Pokúste sa určiť, kam migrujú jednotlivé národnostné skupiny. Priraďte ich k cieľovým krajinám aj s vysvetlením, ako k tomu došlo. Znázornenie poskytuje len stručný prehľad a nepokrýva všetky migračné pohyby.
16. storočie – začiatok 19. storočia
| Kedy? | Kto? | Kde? | Vysvetlenie |
|---|---|---|---|
| 1500 – 1800 | Španielska/portugalská – Južná Amerika | Južná Amerika | Na cestu do Nového sveta sa vydali misionári, obchodníci, plantážnici, remeselníci, poľnohospodári, ale aj trestanci, ktorí museli vykonávať nútené práce. Celkovo opustilo kontinent okolo 8 až 9 miliónov Európanov. |
| 1500 – 1800 | Africkí otroci – Južná Amerika, Karibik, juh Severnej Ameriky | Južná Amerika, Karibik, juh Severnej Ameriky | Do Amerík bolo násilne trasportovaných odhadom 11 miliónov afrických otrokov, najmä zo západnej časti Afriky. |
| 1640 – 1880 | Európania, najmä Angličania a Íri – Severná Amerika | Severná Amerika | Nie všetci opúšťali Európu dobrovoľne. Napríklad Anglicko poslalo od roku 1640 okolo 50-tisíc väzňov ako nádenníkov do Virgínie a Marylandu. V tejto dobe opustilo kontinent zhruba 15 miliónov Európanov. |
19. storočie
V rokoch 1815 až 1930 opúšťalo kontinent stále viac a viac Európanov. Príbehy priekopníkov inšpirovali ďalších ľudí, aby sa aj oni vydali na cestu do Spojených štátov, Južnej Ameriky či Austrálie. Vďaka technologickým zlepšeniam sa stalo cestovanie jednoduchším, zámorská migrácia bola pohodlnejšia a netrvala tak dlho. V tomto období opustilo starý kontinent zhruba 60 miliónov Európanov.
| Kto? | Kde? | Vysvetlenie |
|---|---|---|
| Európania - Austrália | Austrália | Zhruba polovicu prisťahovalcov do Austrálie tvorili spočiatku odsúdenci. Angličania sa ich takto chceli zbaviť. Na kontinente sprvu prevládal chov oviec. Až s objavom zlata sa do Austrálie začalo hrnúť mnoho ďalších prisťahovalcov z Ázie a Európy. |
| Európania, Číňania, Japonci, Kórejčania - Sibír | Sibír | Sibír sa stala prístupnou pre poľnohospodárske a priemyselné využitie len vďaka výstavbe Transsibírskej magistrály. Mnoho migrantov prilákala nielen ťažba nerastných surovín a poľnohospodárstvo, ale aj stavba samotnej železnice. |
| Číňania zo severu - Mandžusko | Mandžudsko | Do Mandžuska emigrovalo okolo 25 miliónov Číňanov. Pracovná sila sa tu uplatnila v baniach, na poliach, aj pri výstavbe železníc. V Mandžusku sa usadilo aj mnoho Japoncov. Týmto spôsobom chcela japonská vláda kontrolovať svoju vlastnú populáciu a zaistiť si novú „obilnicu“. |
| USA – Európa | Európa | V 19. storočí sa migrácia oproti predošlým storočiam zmenila. Už viac nebola jednosmerná. Po pár rokoch sa mnoho emigrantov vracalo späť do vlasti. |
| Číňania z juhu - Thajsko, Filipíny, Indočína, Austrália | Thajsko, Filipíny, Indočína, Austrália | Tak ako mnoho Indov a Európanov, aj Číňania, najmä tí z juhu, sa sťahovali do iných krajín, aby pracovali v poľnohospodárstve, baníctve a na stavbe železničných tratí. Sčasti smerovali do ázijských krajín, no mnohí odchádzali aj do Austrálie. |
| Indovia – južná Afrika, Maurícius, Karibik | Južná Afrika, Maurícius, Karibik | Zlatá a diamantová horúčka v Juhoafrickej republike a Zambii si vyžadovala množstvo pracovných síl, značnú časť pritom dokázali pokryť samotní Afričania. Zakladali sa tu aj obrovské plantáže cukrovej trstiny, ktoré takisto potrebovali pracovníkov. Do týchto krajín sa prisťahovali najmä Indovia. Odkedy sa v britských kolóniách striktne presadzovalo, aby sa nevyužívali otroci, po novej príležitosti skočila slabo platená indická pracovná sila. |
| Európania - Austrália, Nový Zéland, Brazília, Argentína, Uruguaj, Čile | Austrália, Nový Zéland, Brazília, Argentína, Uruguaj, Čile | Na konci 19. storočia sa migrácia stále viac presúvala do iných krajín, ktoré prisťahovalcov priťahovali najmä kvôli poľnohospodárstvu, ale aj objavom nerastných surovín. Napríklad Argentína sa stala jedným z veľkých svetových exportérov vďaka modernizácii v poľnohospodárstve, objaveniu nových nálezísk cenných nerastných surovín a účasti na svetovom obchode. To všetko podporilo prílev nových migrantov do krajiny, vo veľkom sa tam sťahovali najmä Taliani. |
| Indovia - Barma, Srí Lanka, Malajzia | Barma, Srí Lanka, Malajzia | V rokoch 1846 až 1932 opustilo Indiu až 28 miliónov obyvateľov. Niektorí odišli pracovať na plantáže do britských kolónií. Oveľa viac ich však odišlo do iných ázijských krajín, ktoré práve v tom čase modernizovali poľnohospodárstvo. |
20. storočie
V rokoch 1815 až 1930 opúšťalo kontinent stále viac a viac Európanov. Príbehy priekopníkov inšpirovali ďalších ľudí, aby sa aj oni vydali na cestu do Spojených štátov, Južnej Ameriky či Austrálie. Vďaka technologickým zlepšeniam sa stalo cestovanie jednoduchším, zámorská migrácia bola pohodlnejšia a netrvala tak dlho. V tomto období opustilo starý kontinent zhruba 60 miliónov Európanov.
| Kto? | Kde? | Vysvetlenie |
|---|---|---|
| Francúzske kolónie - Francúzsko | Francúzsko | Samotná Európa bola počas storočí európskej expanzie len zriedkavo cieľom migrantov. Od prelomu storočí však bola podporovaná migrácia „mozgov“ z koloniálnych krajín, ktorá pokračuje dodnes. Odvtedy si prví migranti z Afriky, Ázie a Amerík razili cestu na európsky kontinent. |
| Západoafričania, Číňania, Indovia – Európa | Európa | Prvá svetová vojna si vyžadovala vojakov. Francúzsko ich naverbovalo zo svojich kolónií, najmä zo západnej Afriky, Británia zas z Indie a Číny. |
| Európania – Európa | Európa | Prvá svetová vojna podnietila masívnu vlnu migrácie v rámci Európy. Napríklad z východnej Európy ľudia utekali z frontovej línie smerom na bezpečnejší západ. Štáty tiež využívali utečencov proti menšinám - prostredníctvom cieleného usadzovania utečencov “riedili” populáciu menšín. Prvá svetová vojna prispela k posilneniu nacionalizmu. V medzivojnovom období sa tiež vo veľkom presídľovalo – mnohí ľudia sa po vojne vracali domov, iní museli svoje domovy opustiť po vytýčení nových hraníc. |
| (Bývalé) kolónie - Európa | Európa | Stále viac a viac obyvateľov z kolónií sa po 2. svetovej vojne rozhodlo odsťahovať do Európy. Po vojne pomaly, ale isto prebehla dekolonizácia. |
| Alžírčania - Francúzsko | Francúzsko | Nie vo všetkých krajinách prebehol proces dekolonizácie medzi rokmi 1945 až 1960 pokojnou cestou, príkladom je napríklad koloniálne Alžírsko, odkiaľ utečenci utekali priamo do niekdajšej metropole - Francúzska. |
- Čo bolo hlavnou hnacou silou migrácie medzi 15. a 19. storočím?
- Čo bolo motorom migrácie od 20. storočia?
- Čo uľahčilo migráciu?
- Čo ste v súvislosti s intenzitou migrácie postrehli na obdobiach rokov 1500 - 1800, 1800 - 1900 a 1900 - 1960. Ktoré kontinenty migranti preferovali a ktoré národnosti sa do nich sťahovali?