Migrácia

Tento modul objavuje, čo je to migrácia a umožňuje nám nájsť stopy vlastnej migračnej histórie

Pevnosť Európa

  1. „Každý má právo na slobodu pohybu a na voľbu bydliska vo vnútri hraníc každého štátu.”
  2. “Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, i svoju vlastnú a vrátiť sa do svojej krajiny.“
Zdroj: Článok 13 Všeobecnej deklarácie ľudských práv

Toto ľudské právo je na celom svete obmedzované hranicami a rôznymi obmedzeniami.

Obmedzovania ľudských práv nájdeme aj na hraniciach EÚ a Spojených štátov, kam putuje mnoho ľudí, aby tam mohli začať žiť lepší život.

USA

Hranica medzi Spojenými štátmi a Mexikom meria 3144 kilometrov a je jednou z najčastejšie prekračovaných hraníc vôbec. V roku 2006 ju legálne prekročili až 250-miliónkrát. Počet nelegálnych imigrantov z Mexika, Guatemaly, Salvádoru, Hondurasu, Nikaraguy a Ekvádoru sa odhaduje na 350-tisíc.

Väčšinou ide o mladých mužov zo Strednej Ameriky, ktorí sedia po stovkách na strechách nákladných vlakov a cestujú tisíce kilometrov, aby prekročili mexicko-americkú hranicu. V snahe obmedziť nelegálne prisťahovalectvo začali Spojené štáty na hranici budovať plot, ktorý by mal merať 1125 kilometrov a chrániť by ho malo šesťtisíc strážnikov.

Bývalý mexický prezident Felipe Calderón plot na hranici prirovnal k Berlínskemu múru. Stavbu kritizovali aj organizácie na ochranu ľudských práv, ako napríklad Amnesty International. Odhaduje sa, že každý rok pri pokuse o nelegálne prekročenie tejto hranice umrie 250 až 500 ľudí. Len v roku 2010 zomrelo pri pokuse prejsť púšť Sonoran v Južnej Arizone 253 ľudí.

Na webovej stránke nemeckej televízie si pozrite sériu fotiek z americko-mexickej hranice: www.n-tv.de

EÚ – Afrika

Od vzniku Európskej únie sa postupne odbúravali hranice medzi jednotlivými krajinami EÚ. Zároveň však EÚ stále viac posilňovala svoje vonkajšie hranice. Vďaka tomu vznikol výraz "pevnosť Európa".

Zrak európskej verejnosti sa upiera na stredomorské krajiny. Zo Španielska, Talianska či Grécka môžeme v médiách neustále vidieť zábery prisťahovalcov a utečencov, a to najmä z Afriky, ktorí sa chcú do Európy dostať na preplnených drevených lodiach. Ľudia často čakajú mesiace, ba aj roky, aby sa sem mohli dostať z Maroka a iných afrických stredomorských krajín. V Maroku sa podľa odhadov tamojšieho ministerstva vnútra nachádza zhruba 20-tisíc ľudí zo subsaharskej Afriky, ktorí by sa radi dostali do Španielska.

Aby v tom Španielsko, Taliansko a Grécko neboli sami, zriadila EÚ Európsku agentúru pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov, agentúra má skratku Frontex (z francúzskeho "Agence européenne pour la gestion de la coopération opérationnelle aux Frontières extérieures") Ide o spoločnú agentúru Európskej únie so sídlom vo Varšave, ktorá má chrániť vonkajšie hranice EÚ proti nelegálnym prisťahovalcom.

Pozrite si najčastejšie cesty ilegálnych imigrantov, ako ich ukazuje samotný Frontex. Hlavné migračné trasy sa však nachádzajú vo vzduchu. Mnoho migrantov prichádza do krajiny na turistické víza, keď im víza vypršia, zostanú v krajine nelegálne. www.frontex.europa.eu

Tu môžeme vidieť ako Frontex chránil stredomorské krajiny v roku 2009: clandestinenglish.files.wordpress.com

Mnohé ľudskoprávne organizácie kritizujú Frontex kvôli vojenským obranným nástrojom používaným proti utečencom v oblasti Stredozemného mora. Utečenci zadržaní na mori majú právo požiadať o azyl. Ak čelia prenasledovaniu alebo zlému zaobchádzaniu, nemali by byť posielaní späť. Podľa organizácie Pro Asylum zomrelo na vonkajších hraniciach EÚ za 20 rokov (do roku 2008) asi 8100 ľudí. Len samotný rok 2007 priniesol okolo dvoch tisíc obetí.

Utečenci zo Senegalu v roku 2009 opísali svoj pokus o emigráciu loďou takto: “Mali sme sa plaviť už iba tri dni, keď nás zastavila policajná loď. Nedali nám vodu. Vyhrážali sa nám, že zničia našu loď, ak sa okamžite neotočíme späť. Takmer sme umreli od smädu a na palube sme mali mŕtve telá. Museli sme sa však vrátiť do Senegalu.”