Klimatické zmeny

Cvičenie 1

Z histórie klímy vieme, že posledná doba ľadová sa začala pred 2,6 miliónmi rokmi a pretrváva až do súčasnosti. Doba ľadová pozostáva z chladných a teplých období, v súčasnosti žijeme v medziľadovom, tzv. interglaciálnom období. Priemerná teplota predstavuje 15 stupňov Celzia. V rokoch 1906 až 2005 vzrástla teplota na Zemi o 0,74 stupňa Celzia, a v globále je najteplejšie za posledných 1000 rokov. Nárast teploty však nie je všade rovnaký, napríklad kontinenty sa ohrievajú rýchlejšie ako oceány a otepľovanie má omnoho výraznejší vplyv na polárne oblasti.

„Emisie CO2 vyprodukované človekom sa za posledných 50 rokov zoštvornásobili. Desať najteplejších rokov v tomto období pripadlo na posledných 15 rokov." Schwarzenbach, René/Müller, Lars/Rentsch, Christian/Lanz, Klaus [HrsgIn] (2011): Mensch Klima! Wer bestimmt das Klima? Baden (CH): Lars Müller Publishers

Vedci z NASA nedávno ukázali, že nárast teploty vo vzduchu blízko povrchu sa za posledných 15 rokov zastavil. Vedci tento vývoj nepredpokladali a preto ho nevedia jasne vysvetliť. Príčinou môže byť otepľovanie oceánov, vplyv sucha v stratosfére, plyny obsahujúce síru či studená voda vlievajúca sa do Tichého oceánu vplyvom fenomému La Niña (opak už spomínaného El Niño). Aký však majú vplyv slnečné žiarenie, priemysel, vykurovanie, exhaláty automobilov, oceány, sopky na oblačnosť a vodný cyklus nie je úplne jasné. Možné príčiny sú teda iba odhadmi a neistoty v prognózach klímy sú veľké. Bude zaujímavé sledovať, ako bude túto pauzu v otepľovaní hodnotiť najnovšia správa IPCC z roku 2014.

Isté však je, že industrializácia zvýšila koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Existuje okolo 30 skleníkových plynov. Dnes sa prirodzený skleníkový efekt zosilňuje kvôli emisiám skleníkových plynov, ktoré uvoľňujú ľudia. Napríklad koncentrácia CO2 sa za posledných 160 rokov zvýšila o 40 percent a koncentrácia metánu sa viac než zdvojnásobila. Ktoré skleníkové plyny zohrávajú v diskusii o klíme dôležitú rolu?

Úloha

Skúste ku koláčovému grafu prideliť rôzne plyny. Keď budú všetky skleníkové plyny na správnom mieste, uvidíte akou mierou sa podieľajú na skleníkovom efekte.

Zaujímavé je, že rôzne plyny zachytávajú tepelnú energiu s rôznou účinnosťou, napríklad taký metán prispieva ku globálnemu otepľovaniu asi 20-krát a oxid dusný približne 300-krát viac než CO2. Okrem toho zostávajú jednotlivé plyny v atmosfére rôzne dlho. Ako presne?

Pokúste sa priradiť rôzne časové obdobia k jednotlivým plynom:

Teraz si ešte potrebujeme objasniť, ktorými činnosťami sa uvoľňujú umelé skleníkové plyny. Priraďte do koláčového grafu rôzne zdroje emisií skleníkových plynov. Hneď ako budú všetky výrazy na správnom mieste, uvidíte presné percentuálne podiely.

Poznámka

Rašelina je organický sediment, ktorý sa vyskytuje v močiaroch a v sušenom stave je horľavá. Rašelinové požiare sú teda podzemné požiare. Obvykle vznikajú tam, kde je umelo znížená podzemná voda a nevyskytujú sa tam dažde či lesné požiare. Šanca, že nastane rašelinový požiar, rastie pri vysokých teplotách vzduchu, nízkej vlhkosti a vetre.

Zdroje

www.ipcc.ch
www.unep.org
www.epa.gov
www.dmc.fmph.uniba.sk - Milan Lapin
Libraria – Informačné centrum globálneho vzdelávania
Kvasničková, Danuše a kol. (2002): Životné prostredie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo - objednaj v Librarii – ICGV
www.wikipedia.org
Požiare rašelinísk –www .tech.sme.sk
www.spiegel.de