Klimatické zmeny

Celosvetovo ustupujem a som stále tenšia a tenšia. Na severnej pologuli som sa od roku 1960 zmenšila o 10 percent. Spolu s tepelnou expanziou morskej vody (voda sa vplyvom tepla rozťahuje), som príčinou toho, že v 20. storočí stúpla hladina svetových morí o 10 až 20 centimetrov. Vďaka mne je Antarktída tmavšia, čo spôsobuje, že sa v lete rýchlejšie zohrieva. Na severnej pologuli môj ústup ohrozuje existenciu ľadových medveďov, pretože odo mňa závisia pri svojom tradičnom spôsobe obživy - love tuleňov. V dlhodobom horizonte by mohol môj ústup ohroziť mnohé povodia riek, ktoré stále živím.

Ak sa na nás pozriete v dlhšom časovom horizonte, tak sa nedá povedať, že by sme sa objavovali častejšie než kedysi. Skôr intenzívnejšie. Kvôli globálnemu otepľovaniu je na jednej strane v atmosfére viac vodnej pary, na strane druhej sa z nej viac dostáva z ponad oceánov nad kontinenty. Preto sa stále častejšie objavujeme vo vnútrozemských oblastiach, kde sme dosiaľ neboli také bežné. Výrazne sa líšime regionálne, veľmi často sa vyskytujeme v trópoch a vo vyšších zemepisných šírkach, kým v subtrópoch sa naopak vyskytujeme len zriedkavo. Náš výskyt takisto závisí od ročného obdobia. Počas leta je nás v Európe čoraz menej a v zime sa objavujeme len na juhu Európy. Okrem toho sme spolu s reguláciou riek, priehradami, zavlažovacími systémami či zmenami vo využívaní pôdy v povodiach čiastočne zodpovedné za povodne. Preto sme okrem hurikánov a stúpajúcej hladiny morí hrozbou aj pre významné pamiatky, archeologické nálezíská a ďalšie fyzické pozostatky histórie a kultúrneho dedičstva. Povodne tiež zvyšujú riziko nákazy chorobami, ktorú sa šíria vodou.

Mám na svedomí dve tretiny všetkých škôd spôsobených prírodnými katastrofami, skazu pácham najmä vo vidieckych oblastiach. Ak sa objavím nad Atlantikom, volám sa inak, ako keď sa preženiem ponad Indickým a Tichým oceánom. Dokonca aj javy, z ktorých vznikám mávajú rozdielne názvy, v závislosti od ich intenzity.. V roku 2011 som sa udrelo častejšie ako kedykoľvek predtým v období merania - od roku 1850. Za rok až 34-krát. Hrozivé je, že moje najsilnejšie prejavy sa všetky objavili práve v uplynulých dekádach. Poukazuje to na vplyv človeka, nakoľko výkyvy v mojej intenzite sú v posledných desaťročiach až neprirodzene veľké. Isté je to, že frekvencia môjho výskytu ide ruka v ruke s nárastom teploty povrchu morí, ktorý má aj prírodné aj ľuďmi navodené príčiny.

Na jednej strane nás ovplyvňuje prúdenie Golfského prúdu, na strane druhej na nás vplýva globálne otepľovanie. Pretože pôsobíme na obrovskom území, odmerať nás nie je jednoduchá úloha. Výsledky meraní sa tak líšia v závislosti od miesta. Napríklad hoci sa zvyšujeme na severnej pologuli, nevykazujeme žiadne významné zmeny na južnej pologuli. Klimatické modely však už túto zvláštnosť objasnili - za prvé, na juhu je menej pevniny, ktorá absorbuje viac tepla a teda sa rýchlejšie ohrieva než vodné plochy, a za druhé sa voda z povrchu mieša s chladnejšou vodou, vďaka čomu je teplota na juhu stabilnejšia (netreba však zaspať na vavrínoch - hoci sa voda zohrieva pomalšie, neznamená to, že sa nezohrieva - a rovnako tak sa pomalšie aj ochladzuje). Podporujeme šírenie chorôb a parazitov.

Kvôli oceánskym prúdom sa nesprávam všade rovnako. Satelitné merania v posledných rokoch ukázali, že neustále rastiem o 2,7 milimetra ročne. Mohol by som sa stať jedným z najväčších problémov ľudstva, pretože kvôli mne sú v nebezpečentve celé ostrovy a pobrežné oblasti, z miliónov ľudí by sa kvôli mne mohli stať environmentálni či klimatickí utečenci. Ide napríklad o oblasť Oceánie, Tichomoria, či nízko ležiace Holandsko alebo Bangladéš. Okrem toho si treba uvedomiť fakt, že až 40 percent svetovej populácie žije menej než sto kilometrov od pobrežia. Ak sa roztopia všetky horské ľadovce, tak by som mohol stúpnuť až o pol metra, nehovoriac o vplyvoch termálnej expanxie vody - voda sa vplyvom tepla rozťahuje, čo by ma ešte zvýraznilo. V krátkodobom horizonte čiastočne kolíšem kvôli vetru alebo prílivu a odlivu, v dlhodobom horizonte ma ovplyvňuje globálne otepľovanie, napríklad prostredníctvom roztápania ľadovcov v Antarktíde a Grónsku, pevninských ľadovcov či spomínanej termálnej expanzii vody. Okrem toho sa môžem meniť v závislosti od stúpajúcej alebo klesajúcej zemskej kôry.

Mám na svedomí zmeny života v oceánoch. Oceány sú prirodzeným úložiskom oxidu uhličitého, nachádza sa ho v nich až 50-krát viac než v atmosfére. CO2 s vodou chemicky reaguje - čim je ho viac, tým je jej pH nižšie a teda kyslosť oceánu vyššia. No, a ak si uvedomíme, že ho ľudstvo vypúšťa do ovzdušia čoraz viac, znamená to zároveň, že sa ho čoraz viac dostane aj do vody, s ktorou následne chemicky reaguje. Hodnota pH preukázateľne klesá od počiatku industrializácie. To vplýva na chemickú rovnováhu v oceánoch, čo ovplyvňuje celý oceánsky ekosystém. Ovplyvňuje napríklad schopnosť morských živočíchov vytvárať si vápnikové ulity (kyslé prostredie vápniku nepraje), zároveň môže prispievať k premnoženiu iných živočíchov tam, kde predtým vládla rovnováha.

Povrchová voda sa kvôli mne odparuje rýchlejšie. To spôsobuje predovšetkým nárast dopytu po vode. Okrem toho spôsobujem, že sa sneh a ľadovce topia rýchlejšie. V niektorých oblastiach som prispelo k nedostatku vody, zvýšilo riziko sucha a vzniku lesných požiarov. Mám na svedomí nedostatok vody, zlú kvalitu vody, nedostatok vody potrebnej k nakladaniu s odpadmi, dezertifikáciu - rozširovanie púští, čo následne negatívne vplýva na potravinovú produkciu. V extrémnych prípadoch tiež mením prirodzené prostredie mnohých cicavcov, obojživelníkov, vtákov a rastlín, a tým mením celý ekosystém.