Klimatické zmeny
Táto téma sa zaoberá príčinami, príznakmi a dopadmi klimatických zmien na človeka a prírodu
Prírodné faktory
Klíma sa menila dlho predtým, než sa ľudia vôbec objavili na povrchu planéty. Na zemskú klímu majú totiž vplyv aj prírodné faktory.
Vďaka nasledujúcemu cvičeniu sa naučíte, ako príroda vplýva na klimatické zmeny:
Aktivita tejto hviezdy je kolísavá. Uvoľňuje premenlivé množstvá energie, čo ovplyvňuje klímu na našej planéte.
Má vplyv na príliv a odliv na Zemi, a teda aj na veľké oceánske prúdy, ktoré prostredníctvom ochladzovania či otepľovania priestoru, kadiaľ sa hýbu, ovplyvňujú klímu.
Podobne ako pri sopečnej erupcii sa do atmosféry dostanú častice, ktoré môžu spôsobiť či prispieť k zmene klímy.
Počas obdobia 100-tisíc rokov sa mení z takmer kruhovej na eliptickú. To vplýva na priemerné ročné teploty.
Pri tejto erupcii sa plyny a popol dostanú vysoko do atmosféry, čo môže zamedziť vyžarovaniu tepelnej energie. To môže následne prispieť k ochladzovaniu Zeme.
Vysvetlivky: Ak sa priemerné počasie za dlhé obdobie zmení, nemá to čo dočinenia len s atmosférou, ale aj so zemským plášťom, oceánmi a vodou, ľadom a snehom, biosférou a napokon aj so slnečným systémom. Pohyby tektonických dosiek a výkyvy v slnečnej aktivite v dôsledku dlhodobých zmien v obežnej dráhe Zeme však hrajú vo vzťahu ku klimatickým zmenám v 20. storočí len vedľajšiu úlohu. Klimatické zmeny zapríčinené sopečnými erupciami majú len krátke trvanie, obvykle niekoľko rokov. Dobre zdokumentované sú vplyvy výbuchu sopky El Chicón (1984 Mexiko) alebo Pinatubo (Filipíny, 1991). Slnečná aktivita sa mení približne každých jedenásť rokov, množstvo slnečných škvŕn buď klesá alebo sa zvyšuje, čo následne zvyšuje alebo znižuje množstvo vyžarovanej energie - ide však iba o desatiny stupňov. Aktívnymi faktormi v klimatickom systéme sú tiež uhlík a vodný cyklus, ale aj vegetácia a oceánska cirkulácia. Pochopiť prírodné príčiny klimatických zmien je vďaka veľkému množstvu premenných veľmi zložité, pričom pochopenie neuľahčujú ani interakcie medzi jednotlivými faktormi. Ak napríklad slnečného žiarenia ubúda, v Arktíde a Antarktíde sa rozširuje ľadová pokrývka a oceán chladne. Rozsiahlejšia ľadová pokrývka následne odráža viac slnečného žiarenia, čo vedie k ďalšiemu ochladzovaniu atmosféry. Chladné oceány dokážu následne absorbovať viac CO2 z atmosféry, čím sa znižuje vplyv skleníkového efektu, čo takisto prispieva k ochladzovaniu. Otepľovanie tieto procesy obracia naruby.
Zdroje
www.ipcc.ch
Libraria – Informačné centrum globálneho vzdelávania
www.dmc.fmph.uniba.sk - Milan Lapin
www.ipcc.ch
Woodward, John (2008): Klimawandel. Ursachen, Auswirkungen, Perspektiven. Hildesheim: Gerstenberg Verlag
Libraria – Informačné centrum globálneho vzdelávania
www.wikipedia.org
Kvasničková, Danuše a kol. (2002): Životné prostredie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo - objednaj v Librarii – ICGV
blogs.ethz.ch
bildungsserver.hamburg.de
Je väčšia šanca, že sa zo zrážok vytvorí na póloch sneh a ľad, keď sa tam nachádza pevnina. Sneh a ľad sa ľahšie formujú na pevnine, pretože tá odráža viac slnečného žiarenia ako voda a teda je chladnejšia. Ľad a sneh zase odrážajú viac slnečného žiarenia, čo vedie k ochladzovaniu a tvorbe ďalšieho ľadu. Posun litosferických dosiek by preto ovplyvnil klímu.