Kritické myslenie
Tento modul ukazuje ako myslieť kriticky, ako čítať medzi riadkami a rozpoznávať skryté súvislosti
Čo je to kritické myslenie
„Známkou vzdelanej mysle je schopnosť zaoberať sa myšlienkou bez toho, aby ju myseľ akceptovala.” Aristoteles
Keď sa spýtame, čo je to kritické myslenie, zistíme, že si ho mnohí spájajú s niečím negatívnym, s čímsi, čo poukazuje na chyby. Ako napríklad, keď nás kritizuje mama. To však nie je jediný význam slova kritika. V prípade kritického myslenia sú negatívne postoje dokonca skôr obtiažou než predpokladom pre dosiahnutie kvalitného výsledku. Môžu totiž zastrieť racionálny nestranný úsudok, na ktorom by malo kritické myslenie stáť.
Kritické myslenie alebo i kritická analýza je súhrn vedomých postupov a zručností, ktoré môžeme využiť pri posudzovaní pravdivosti či miery manipulácie obsiahnutej v informácii, ktorá sa k nám dostáva. Môže ísť o akúkoľvek informáciu - textovú, zvukovú či vizuálnu. Môžeme ho nájsť na Západe od antického Grécka s dobre známou Sokratovou metódou aj na Východe od starovekej Indie s budhistickou literatúrou.
Základom procesu kritického myslenia je aktívne uvážené premýšľanie o prijímaných údajoch, ich aktívne posudzovanie, kladenie otázok, berúc pritom do úvahy viaceré možné perspektívy, potenciálny vplyv vlastných stereotypov, naučených predpokladov či predsudkov, ako aj prípadné záujmy informujúceho.
Aby sme to spravili poriadne, musíme systematicky zmapovať naše vlastné myšlienky a nebrať informácie ako zaručené len na základe ich vzhľadu, ale analyzovať ich a zistiť či sú presné, jasné, relevantné alebo logické. Preto bez ohľadu na to, či je myšlienka zahrnutá v argumentovaní, mali by sme ju analyzovať, skúmať z rôznych uhlov pohľadu, dosadiť do konkrétneho kontextu.
Myslieť kriticky sa nedá naučiť cez noc. Nestačí poznať jeho pravidlá a postupy, schopnosť kriticky myslieť treba vedome cibriť a využívať. A nielen to - v prvom rade sa treba zbaviť starých, nekritických návykov. Až potom budeme schopní si osvojiť návyky kritického myslenia.
Einsteinov citát spomenutý na začiatku modulu nás vyzýva, aby sme sa neprestali pýtať. Čo sa môžeme pýtať?
- Čo sú závery a ciele informácií? Prečo si to myslíme?
- Aký druh slov volíme?
- Odkiaľ informácia pochádza? Z akých zdrojov?
- Aký druh argumentov používame? Obsahuje nejaké manipulatívne techniky?
- Obsahuje náš argument predsudky alebo stereotypy?
- Aký môže byť dôsledok informácií? Kto je cieľovou skupinou informácií?
- Sú v informácii obsiahnuté nejaké iné uhly pohľadu? Aká je ich pozícia v súvislosti s informáciou, ktorú obsahuje?