Kritické myslenie

Logické klamy odvolávajúce sa na predsudky

Naše predsudky sú nelogické pocity postavené na emóciách, ignorancii a strachu z neznámeho. Bránia nám racionálne a jasne uvažovať. Poznáme dva základné typy predsudkov - prvý typ útočí priamo na osobu, druhý typ, obrazne povedané, otrávi studňu či zamorí celé okolie.

Pri prvom type - ad hominem - ide o spôsob manipulácie, keď sa diskutujúci snaží vyvrátiť niekoho tvrdenie poukazovaním na jeho - skutočné alebo domnelé - nedostatky. Cieľom tejto techniky je odviesť diskusiu o samotnom probléme k diskusii o dobrých či zlých stránkach oponenta.

Príklad:

“Tomáš nemá čo hovoriť do toho, čo budeme robiť na telesnej výchove. Bol vždy tučný.”

Vysvetlenie: Skutočnosť, že Tomáš v minulosti trpel nadváhou, nemá nič spoločné s jeho schopnosťou plánovať aktivity na telesnej výchove.

Druhý typ manipulácie, ktorý “otrávi studňu”, sa snaží zdiskreditovať argument niekoho iného tým, že povie, že patrí k určitému neobľúbenému zoskupeniu. Najznámejším príkladom je tzv. reductio ad Hitlerum, viazané na príslušnosť k nacistom a nacizmu.

Príklad:

“Vegetariáni sú čudní, vedel si, že aj Hitler bol vegetarián?”

Vysvetlenie: Rovnaký postup sa však dá aplikovať aj na iné negatívne hnutia, zoskupenia, komunity či osoby. Jeho podstatou je logický klam, že ak niečo podporovali nacisti (komunisti, maoisti atď.), tak to musí byť automaticky zlé. Rovnako to platí vice versa, to znamená, že ak je niekto proti nacistom/komunistom atď., tak je automaticky dobrý.

Zdroj

Príklad:

Ateisti sú amorálni, aj Stalin bol ateista

Vysvetlenie: To, že bol Stalin ateista sa nijako netýka iných ateistov.

Príklad:

“Jožo bol veľmi dobrý človek, veď bojoval proti nacistom.”

Vysvetlenie: To, že Jožo bojoval proti nacistom, z neho automaticky dobrého človeka nerobí.