Občianska spoločnosť

Občianska participácia, zákony a súdy

Ak hovoríme o vláde zákona, mali by sme hovoriť o tom, že prokurátori, sudcovia a právnici konajú svoju prácu v zmysle zákona, nie sú skorumpovateľní a sú nositeľmi morálnych a etických princípov. Sudcovia by sa nemali báť prijať rozhodnutie, mali by si ho vedieť obhájiť a prezentovať pred verejnosťou.

Politický vývoj posledných rokov spravil zo sudcov jednu z najmenej dôveryhodných profesií, preto je pozitívnym momentom, že časť sudcov a sudkýň sa rozhodla založiť združenie Za otvorenú justíciu, ktorého cieľom je vniesť do konania sudcov transparentnosť, spravodlivosť a otvorenosť. Združenie nadviazalo na rovnomennú neformálnu sudcovskú iniciatívu. „Združenie bude presadzovať otvorenosť a transparentnosť súdnictva, nezávislosť súdnej moci a zodpovednosť sudcov za výkon povolania. Pri presadzovaní svojich zámerov budeme komunikovať s čo najširšou verejnosťou,“ píše sa na stránkach združenia. Zaujímavá je aj stránka Otvorené súdy, ktorú pripravila Transparency International, aby sprehľadnila rozhodovanie súdov. Na tejto stránke môžete vidieť pojednávania, rozsudky, prieťahy i blízke osoby sudcov v justícii.

Legislatíva v ovplyvňovaní občianskej angažovanosti

Klasický spôsob participácie už dávnejšie vystriedali iné úrovne participácie. Ak chceme vedieť, ako to v tej-ktorej krajine funguje, pozeráme sa na to, ako sú občania informovaní, ako sa môžu zapájať do pripomienkovania zákonov, ako sa môžu priamo zúčastňovať na správe vecí verejných (napríklad účasťou na expertných komisiách samospráv) a ako môžu sami vykonávať kontrolu. Z hľadiska participácie je tiež dôležité poznať Aarhuský dohovor.

Ak by sme mali vyzdvihnúť len jeden zo zákonov, ktorý najvýraznejšie ovplyvnil rozvoj občianskej spoločnosti na Slovensku, určite by to bol zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Keď začal poslanec Langoš a ďalší ľudia bojovať za jeho prijatie, zvolili si heslo: „Čo nie je tajné, je verejné“. O jeho nepochybnom význame písali médiá už v roku 1999: „Prijatie takéhoto zákona môže znamenať obrat vo vzťahu úradov k občanovi. Doteraz v ňom občan ťahal vždy za kratší koniec. V podmienkach Slovenska je nerovný vzťah, charakteristický všeobecnou črtou každého úradu zachovať si pri svojich rozhodnutiach určitú "intimitu", komplikovaný atavizmami z čias, keď úrady vystupovali voči občanovi ako vykonávatelia rozhodnutí vlády jednej strany. Početné aféry nielen posledného roka potvrdzujú, že špina je hlboko zažratá a záujem zachovať súčasný stav silný. A organizovaný. Či sa informačný zákon stane významným medzníkom na ceste k občianskej spoločnosti, závisí od jeho výslednej podoby.“

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám schválili poslanci slovenského parlamentu veľkou väčšinou a nadobudol účinnosť od 1. januára 2001. Tento zákon naučil ľudí na Slovensku, že občania sú tí, ktorí majú právo kontrolovať verejnú správu a umožnil odkryť mnohé dôležité súvislosti. Vďaka tomuto zákonu sa každý aktívny občan môže dostať k verejným informáciám.

Rozklad či podkopávanie občianskej spoločnosti sa môže začať nenápadnou zmenou zákonov. Snahy o oklieštenie infozákona, zrušenie zúčastňovania sa ľudí na rôznych konaniach, zmena legislatívy umožňujúcej financovanie neziskových organizácií, obmedzenie slobody slova, zvyšovanie závislosti súdnictva – to všetko sú kroky, ktoré môžu viesť k oslabeniu nielen neziskového sektora, ale aj občianskej spoločnosti ako takej.

V nasledujúcich riadkoch sa na konkrétnych príkladoch pokúsime ukázať, ako môžu ľudia občiansku spoločnosť podporovať a rozvíjať. Ak to chceme robiť, potom je dôležité:

Nenechať si vziať možnosť voliť a kontrolovať politické strany, aktívne využiť svoju účasť vo voľbách, bojovať proti negatívnym legislatívnym zmenám, ktoré podkopávajú demokraciu, občiansku spoločnosť a občianske práva, presadzovať transparentnosť a otvorené vládnutie.

Cez malé i väčšie aktivity brať do rúk zodpovednosť za rozvoj krajiny, mesta či obce v ktorej žijete, za ulicu i park, pri ktorom bývate, za školu, do ktorej chodia vaše deti, združovať sa s priateľmi či susedmi pri presadzovaní zmien. A v neposlednom rade rozvíjať kultúru filantropie, darcovstva a aktivizmu ako opaku konformizmu a ľahostajnosti.

Funkčnú občiansku spoločnosť tvoria rôzni aktéri. Určujú ju demokratické inštitúcie a legislatíva. Ak má byť pôsobenie občanov a ich združení viditeľné, ak má občianska spoločnosť dobre fungovať, potom musí byť dobre nastavená legislatíva.[21]