Rodová rovnosť

Rodová rovnosť vo svete

Hoci je rodová rovnosť univerzálnou súčasťou ľudských práv, k jej riešeniu nemôžeme pristupovať univerzálne. Záujmy žien a mužov sa v rôznych kultúrnych prostrediach líšia. Kvôli kultúrnym a sociálnym špecifikám pristupuju jednotlivé krajiny k mužskosti a ženskosti odlišne. Preto sa líšia aj prejavy a dôsledky rodovej štruktúry spoločnosti. Nemôžeme teda uplatňovať jednotný postup pri presadzovaní rodovej rovnosti, musíme však zohľadňovať národné špecifiká a voliť aj špecifické stratégie na riešenie špecifických problémov. Hoci požiadavky rovného prístupu k vzdelaniu, práci, rovnosti v rodine, rovnosti v odmeňovaní, rovného podielu na majetku a profitu z neho, rovnosti v prístupe k moci a správe svojich záležitostí, ochrany pred rodovo podmieneným násilím sú všobecné, v jednotlivých krajinách sa presadzujú v odlišnej miere.

Medzi niektoré špecifické problémy patria napríklad:

• Manželstvá v detskom veku - sú to manželstvá prevažne z donútenia, dohodnuté manželstvá, “kúpené” sobáše. Problémom je aj reštrikčná legislatíva upravujúca manželstvo (zákaz rozvodu, prípadne strata ochrany žien po rozvode alebo úmrtí manžela), ešte vždy sa objavujú i rituálne usmrcovanie vdov po smrti manžela. Sú súčasťou regionálnych kultúrnych a náboženských tradícií a pretrvávajú aj napriek oficiálnej politike, ktorá ich odmieta. Objavujú sa zväčša vo vidieckych oblastiach Ázie, Stredného východu, ale aj Afriky.
• Kriminalizácia homosexuality. Mnohé krajiny - najmä kvôli náboženstvu - trestajú homosexualitu. Napríklad v Indii v súčasnosti prebiehala diskusia o dekriminalizácii homosexuálneho spolužitia, avšak bezúspešne. Podobne je to však aj v niektorých krajinách Afriky a Stredného východu.
• Špecifickým problémom je fenomén “chýbajúcich dievčat”. Keďže v rôznych spoločnostiach sú ženy považované za menejcenné, žije na svete zhruba o 100 miliónov žien menej, než by malo. Príčiny sú viaceré. Patria medzi ne napríklad selektívne interrupcie - v regiónoch s politikou jedného dieťaťa idú mnohé ženy na potrat, keď sa dozvedia, že čakajú dievčatko. Dôvodom je aj nízka hodnota ženskosti a teda aj dievčat v porovnaní s chlapcami - kvôli tomu sa s dcérami zaobchádza horšieho než so synmi (v starostlivosti, kŕmení, ošetrovaní a podobne). V neposlednom rade majú dievčatá a ženy horší prístup k zdravotnej starostlivosti. India je pre ženy štvrtou najrizikovejšou krajinou na svete - po Afghanistane, Kongu a Pakistane. Od posledného sčítania obyvateľstva, ktoré sa konalo v roku 2011, je v Utharkande (štát v Himalájach) pomer dievčat a chlapcov vo veku 0 - 6 rokov 886 ku 1000. Napriek silnému občianskemu hnutiu, ktoré upozorňuje na tento jav, nazývaný aj "female feticide", sa tento rozdiel od roku 2001 zväčšil - vtedy bol pomer dievčat a chlapcov 914 k 1000. Demografi tento rok odhadujú, že len India má z celkovej populácie 1,21 miliardy ľudí viac než šesť miliónov “chýbajúcich dievčat”.
• Veľkým problémom je aj násilie páchané na ženách. Podľa zistení Svetovej banky a Global Women Found, až 48 percent sudcov v Indii verí, že muži majú právo biť svoje ženy. A to aj napriek existujúcej legislatíve, ktorá považuje domáce násilie za trestný čin.
  Špecifickým príkladom násilia na ženách, ktoré ohrozuje aj ich reprodukčné zdravie je mrzačenie pohlavných orgánov alebo tzv. ženská obriezka. Tento akt zahŕňa všetky procedúry - čiastočné alebo úplné odstránenie vonkajšieho genitálu, alebo iné zásahy do ženských pohlavných orgánov z iných, ako medicínskych dôvodov. Mrzačenie ženských pohlavných orgánov je odrazom hlboko zakorenenej nerovnosti medzi ženami a mužmi a predstavuje extrémnu formu diskriminácie žien. Takmer vždy sa vykonáva na maloletých a je formou porušenia práv detí. Táto praktika je aj porušením práva na zdravie, bezpečnosť a fyzickú integritu, práva ochrany pred mučením a krutým, nehumánnym a ponižujúcim zaobchádzaním, ako aj práva na život, pretože v mnohých prípadoch sa táto procedúra končí smrťou.

Zdroje

www.siteresources.worldbank.org
www.globalfundforwomen.org
www.feminist.org
www.who.int