Globalizácia

Momentálne žije na svete viac než sedem miliárd ľudí. Zhruba 60 percent ich žije v Ázii. Veľa priestoru zaberá na tejto mape India a Čína, dve krajiny s najvyšším počtom obyvateľov na svete. Veľkosť krajiny na mape závisí iba od jej populácie. Napríklad Sudán, najväčšia africká krajina, má menšiu populáciu ako Egypt a Juhoafrická republika. Svetová populácia by mala podľa odhadov v nasledujúcich rokov aj ďalej narastať, pričom 97 zo 100 narodených bábätiek príde na svet v menej rozvinutých krajinách.

Z tejto mapy môžeme vyčítať, koľko emisií CO2 vypúšťajú do ovzdušia jednotlivé krajiny. Emisie CO2 sú pritom hlavnou príčinou skleníkového efektu a globálneho otepľovania. Najviac emisií produkuje Severná Amerika, Európa, Japonsko a Čína. V Číne pritom emisie CO2 rapídne narástli len v posledných rokoch, vďaka čomu sa tento ázijský gigant stal najväčším producentom emisií na svete.

Lesov vo svete postupne ubúda. Táto mapa ukazuje oblasti, v ktorých sa proporčne vyklčovalo najviac lesov. Najviac ich je v Južnej Amerike, najmä v Brazílii, ktorá má celosvetovo najväčšie zalesnené plochy. Veľké straty lesov hlási aj juhovýchodná Ázia. Ubúda najmä z dažďových pralesov v Indonézii. No poriadne „vyžmýkané“ sú aj dažďové pralesy v Afrike.

Na tejto mape môžeme vidieť, kde každý rok umiera najviac ľudí na podvýživu. Hladom a podvýživou trpí takmer miliarda ľudí na celom svete. 90 percent z nich žije v Ázii a Afrike, najmä v Indii a v krajinách na juh od Sahary. V Afrike trpí hladom každý piaty a v Ázii každý desiaty človek. Podvýživa je hlavnou príčinou úmrtnosti dojčiat, ako aj chorôb. Kým veľká časť sveta hladuje, v rozvinutých krajinách narastá obezita, ktorá je takisto príčinou mnohých chorôb.

Táto ilustrácia zobrazuje podiel svetového bohatstva (global wealth ratio) k hrubému domácemu produktu (HDP), teda hodnoty všetkých tovarov a služieb vyprodukovaných ročne v tej-ktorej krajine. Aj keď populácia Európy a Severnej Ameriky tvorí menej ako 16 percent celosvetovej populácie, ich ekonomiky predstavujú viac než 50 percent globálneho HDP. Pre porovnanie, Ázia generuje zhruba 30 percent globálneho HDP, no žije tu až 60 percent svetového obyvateľstva. Všetky africké krajiny sa dokopy delia o 2,6 percenta celosvetového HDP, čo znamená, že majú najmenší podiel na celosvetovom blahobyte. Skrytá ekonomika, vzájomná pomoc v susedstvách, starostlivosť o deti a starších, nepeňažná ekonomika (ekonomika založená na samozásobovateľstve v objemoch postačujúcich akurát na prežitie), sa do HDP nezapočítavajú. Zvýšenie HDP je prioritou najmä v poľnohospodárskych oblastiach Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.

Medzi palivá patrí napríklad plyn, uhlie, benzín, atómová energia či drevo. Táto mapa ukazuje, že severná pologuľa ich spotrebuje oveľa viac než južná – najmä Severná Amerika, Európa a Japonsko. Najvyššia spotreba palív na jedného obyvateľa je v Luxembursku, najnižšia v Bangladéši.