Životné prostredie

Odpoveď D: V roku 2007 sa medzi najznečistenejšími miestami na svete ocitli: Sumgait (Azerbajdžan), Linfen a Tianying (Čína), Sukinda a Vapi (India), La Oroya (Peru), Dzerzhinsk a Norilsk (Rusko), Černobyľ (Ukrajina) a Kabwe (Zambia). Najviac sa o znečistenie pričinili ťažké kovy, chemický odpad z priemyselnej výroby, ťažba, ale tiež emisie z dopravy či rádioaktivita.

Odpoveď B: Spojené arabské emiráty sú krajinou, ktorá potrebuje k zabezpečeniu spotreby a následného zbavenia sa odpadu najväčšiu plochu územia na jedného obyvateľa, potrebuje až 10,7 globálneho hektára na osobu. Jeden globálny hektár je jeden hektár priemerne biologicky produktívnej plochy Zeme. Na celom svete predstavuje ekologická stopa na jednu osobu 2,7 globálneho hektára. Ekologické stopy rozvinutých krajín sú však štyrikrát väčšie ako ekologické stopy menej rozvinutých krajín. V Číne predstavuje ekologická stopa 2,2 globálneho hektára na osobu, v USA 8 globálnych hektárov a v Angole jeden globálny hektár.

Odpoveď B: Ak by všetci ľudia na platnéte žili rovnakým konzumným spôsobom života, na aký navykli obyvatelia priemyselných krajín, potrebovali by sme na život nie jednu, ale šesť planét.

Odpoveď A: Na celosvetovú produkciu papierových vreckoviek každý deň padne až 270-tisíc stromov. Skoro polovica zo všetkých priemyselne zoťatých stromov ide na výrobu papiera, ktorý končí predovšetkým na európskych, amerických a čínskych trhoch. Len v Nemecku sa použije trikrát toľko papiera ako na celom africkom kontinente.

Odpoveď D: Na celom svete sa každú minútu zničí zhruba 25 hektárov lesa. To predstavuje plochu rovnajúcu sa približne 35 futbalovým ihriskám. Väčšina týchto lesov sa vytína kvôli tomu, aby sa mohla pôda využívať na poľnohospodárske účely.

Odpoveď B: Spotreba vody vo svete sa od roku 1950 strojnásobila. Zhruba 70 percent všetkej vody sa využíva v poľnohospodárstve. Keďže v mnohých regiónoch množstvo zrážok klesá, stále viac ornej pôdy je nutné zavlažovať umelo. Na celom svete sa približne 2,8 miliardy ľudí potýka s problémami v prístupe k vode. Bez výrazných zmien vo využívaní vodných zdrojov sa toto číslo v nasledujúcich rokoch rapídne zvýši.

Odpoveď C: Okolo 40 percent úlovku hádžu rybári späť do mora. Pri love niektorých druhov rýb či morských živočíchov je toto číslo ešte vyššie. Napríklad na ulovenie jedného kilogramu kreviet sa odchytí 20 kíl nežiaduceho vedľajšieho úlovku.

Odpoveď C: Jeden živočíšny alebo rastlinný druh vymrie na Zemi každých 15 minút. Aj keď mnohé druhy vymierajú prirodzene, vymieranie výrazne narastá kvôli aktivitám ľudí, najmä kvôli odlesňovaniu, znečisťovaniu životného prostredia, intenzívnemu poľnohospodárstvu a nadmernému lovu rýb.

Odpoveď C: Na výrobu jednej šálky čaju (pestovanie, žatva, spracovanie, preprava a zhotovenie) je potrebných zhruba 140 litrov vody. Voda, ktorá sa používa na vytvorenie produktov sa nazýva virtuálna voda.

Odpoveď A: 20. apríla 2010 explodovala vrtná plošina Deepwater Horizon. Kým sa podarilo následný únik ropy zastaviť (trvalo to 87 dní), vytieklo do vôd Mexického zálivu približne 780 miliónov litrov ropy. Dokážete si vôbec také množstvo ropy predstaviť? Ak by ste naplnili Empire State Building v New Yorku ropou od prízemia až po strechu, potrebovali by ste 13 rovnakých budov, aby sa do nich zmestilo takéto množstvo ropy.

Odpoveď C: HPI sa vypočítava vynásobením priemernej očakávanej dĺžky dožitia s pocitom blaha (experienced well-being), čo sa potom rozdelí hodnotou ekologickej stopy. Index meria osobné bohatstvo, ale tiež ekologické následky rôznych spôsobov života. Výsledok globálneho porovnania indexu ukazuje, že medzi subjektívnym pocitom blaha a rastom bohatstva nie je súvislosť. Napríklad život na Vanuatu - na malom ostrovnom štáte v Oceánii - je “najlepší”, ale nie preto, že sú tam ľudia najšťastnejší a žijú najdlhšie. Skôr preto, že žijú relatívne dlho a zdravo bez toho, aby priveľmi zraňovali planétu.