Klimatické zmeny

Táto téma sa zaoberá príčinami, príznakmi a dopadmi klimatických zmien na človeka a prírodu

Lokálne opatrenia na ochranu klímy

“Je nemysliteľné, že by ľudstvo so všetkými svojimi slávnymi úspechmi, so svojimi nádejami a dobrou vôľou bolo ľahostajné k výkrikom klimatickej komunity... Najdôležitejšie však je, že sme bezpodmienečne pripravení zmeniť svoje správanie a sme ochotní žiť skromne a primerane - kvôli budúcnosti, ktorá nie je naša, ale ktorú sme si len požičali od budúcich generácií.” Yadowsun Boodhoo, úradník zodpovedný za Maurícius, Svetová meteorologická organizácia (World Meteorological Organization - WMO)

Náš životný štýl a naše návyky si vyžadujú veľa energie, čím prispievame ku globálnemu otepľovaniu. Je preto nevyhnutné, aby sme sa osobne zapojili do riešenia klimatických zmien, zamysleli sa nad spôsobmi, akými vieme ušetriť energiu a tieto spôsoby aj zrealizovali.

Eduardo Gold sa zapojil do ochrany klímy veľmi zvláštnym spôsobom. So svojou myšlienkou “100 nápadov ako zachrániť planétu” vyhral v roku 2009 súťaž organizovanú Svetovou bankou. Pozrite si nasledujúce video, v ktorom nahliadnete do rôznych spôsobov, ako zachrániť planétu:

Aké opatrenia na ochranu klímy poznáte? Považujete ich za primerané a efektívne? Porozmýšľajte predovšetkým o nasledujúcich oblastiach: bývanie, doprava, výživa ...

  • Skontrolujte, či obec alebo mesto, v ktorom žijete, je členom klimatickej aliancie - ak nie, navrhnite to vedeniu mesta. Na Slovensku je členom tejto aliancie napríklad obec Čierny Balog či mesto Kolárovo.
  • Spojte sa s vedením vašej obce alebo jej príslušným oddelením a opýtajte sa, aké opatrenia na ochranu klímy sú platné na miestnej úrovni. Ako tieto informácie získať a ako postupovať, sa dozviete aj v module Občianska spoločnosť, môžete na to použiť “dvestojedenástku”, t.j. zákon o voľnom prístupe k informáciám.

Odborníci sa zhodujú, že celosvetové emisie skleníkových plynov musíme do roku 2050 znížiť aspoň o 50 percent. Tak, aby nedošlo k prekročeniu cieľa dvoch stupňov, cieľa stanoveného na medzinárodnej úrovni. Priemerná globálna teplota by podľa tohto cieľa nemala vzrásť o viac než dva stupne Celzia nad predindustriálnu úroveň. Už dosiaľ však stúpla zhruba o 0,8 stupňa. Ak sa nám tento cieľ splniť nepodarí, prekročíme tzv. bod zlomu, kedy už budú klimatické zmeny posilňovať samé seba. Vedci vypočítali, že na to, aby sme zabránili tomu, aby sa klimatické zmeny začali samy seba zintenzívňovať, môže každý z nás vyprodukovať či spotrebovať 6,8 kila CO2 denne. Vo videu "Dobrý deň má 100 bodov - vysvetlenie v skratke" je týchto 6,8 kila rozmenených do 100 bodov. Video odpovedá na otázku, aký životný štýl nám naša klíma ešte dokáže tolerovať.

Pozrite si nasledovné video:

A napokon spomeňme aj kritiku cieľa dvoch stupňov. Redaktor nemeckého denníka "Die Zeit" Frank Drieschner v jednom zo svojich článkoch zhrnul obrovský sebaklam vo vzťahu k cieľu dvoch stupňov. Aj keby celý vyspelý svet okamžite podstúpil dramatickú ekologickú reorganizáciu - to znamená, že by sme všetci jedli vegánsku stravu, žili v nevykurovaných domoch, jazdili ekologickými autami a lietali lietadlami s použitím biokerozínu - a menej rozvinuté rovnako ako aj rozvíjajúce sa krajiny by aj naďalej rýchlo rástli iba do polovice 20-tych rokov, kedy by sa pripojili k ekologickej revolúcii, Zem by sa aj tak oteplila zhruba o štyri stupne. Faktom je, že emisie skleníkových plynov ušetrené v priemyselne vyspelých krajinách za posledných 20 rokov sú iba ekvivalentom emisií, ktoré sa vyprodukujú v menej rozvinutých a rozvíjajúcich sa krajinách za jeden rok. Okrem toho keďže posledná správa IPCC nezohľadnila rýchly rast Číny a Indie, cieľ dvoch stupňov už bol prekročený. Veda napriek tomu za týmto cieľom stojí a klimatické politiky na ňom stavajú.

"Cieľ dvoch stupňov možno v skutočnosti slúži na iný účel. Otázne je, či je ľudstvo schopné jednotne reagovať na hrozbu klimatických zmien. Ak toto nie je ten prípad, ak je nám súdené sa vysporiadať s otepľovaním našej planéty - na čo musíme pripraviť budúce generácie - tak to neznamená, že musíme uznať, že ten cieľ je výmysel. Ľudia si vždy vymýšľali príbehy, aby bola realita znesiteľnejšia a aby sa ich vlastné činy javili ušľachtilejšími, než sú. Cieľ dvoch stupňov je jeden z takýchto príbehov."

Zdroje

wiki.bildungsserver.de
www.zeit.de