Kritické myslenie
Tento modul ukazuje ako myslieť kriticky, ako čítať medzi riadkami a rozpoznávať skryté súvislosti
Ako čítať noviny
Samostatnou kategóriou zdrojov sú médiá. Vo všeobecnosti sa považujú za dôveryhodnejšie mienkotvorné médiá než bulvár, ktorý neraz prináša senzácie a rád zveličuje.
Dôležité je pritom rozlišovať [dfn]spravodajstvo[/dfn] od [dfn]publicistiky[/dfn]. Spravodajstvo vecne, stručne a presne približuje aktuálnu či neznámu udalosť. Publicistika hľadá súvislosti, spojenia, robí závery a hodnotenia, argumentuje. Spravodajstvo by malo objektívne informovať, kým publicistika môže prinášať názory novinárov. Je potom iba na čitateľovi, či sa s publicistickým príspevkom stotožní.
Aj keď by malo byť spravodajstvo vecné, neraz sa v ňom stretneme s neobjektívnosťou. Novinári to robia viacerými trikmi. Niekedy napríklad v texte citujú dvoch odborníkov s rovnakým názorom, no neoslovia stranu s opačným názorom. Takýmto spôsobom vedome či nevedome podsúvajú názory ako fakty a ponúkajú len čiastkové informácie.
Ak novinár narába s faktami bez uvedenia ich zdroja, kritický čitateľ by mal zbystriť pozornosť. Nemusí to nutne znamenať, že si novinár úmyselne vymýšľa, čitateľ by však mal mať možnosť si informácie jednoducho overiť.
Neobjektívnosť v spravodajstve sa dá tiež vyčítať napríklad z nevhodného výberu slovíčok. Spravodajstvo by malo vždy používať neutrálny jazyk. Nepatria doň expresívne slová, pretože sú citovo zafarbené a môžu tak ovplyvniť celkový tón článku, a teda aj podanej informácie. Čitateľ môže odhaliť subjektívnosť novinára napríklad tak, že si bude všímať, aké prídavné mená a príslovky zvolil.
Príklad:
Šikovní policajti chytili štyroch lupičov. Prídavné meno šikovní je vo vete subjektívne. To, že policajti chytili štyroch lupičov, nevypovedá nič o ich celkovej šikovnosti. V minulosti možno tým istým policajtom 20 lupičov uniklo.