Ľudské práva

Ľudské práva a médiá

"Ako novinári máte povinnosť hovoriť ľuďom aj veci, ktoré nechcú počuť, ale vy musíte vidieť veci z nadhľadu a občas riskovať aj vlastnú nepopularitu za cenu objektívnosti, etiky." Karol Ježík (zakladateľ denníka SME)

Posledná časť tohto modulu je venovaná vzťahu médií a ľudských práv. Ich vzťah je dosť špecifický. Novinárska profesia je totiž úplne závislá na rešpektovaní "svojich" ľudských práv - sloboda prejavu je jedným z najstarších ľudských práv a dobrá novinárska práca je na nej založená. Mediálne výstupy zas ovplyvňujú verejnosť, čo znamená, že médiá sa správajú ako “násobiteľ” a formujú verejné postoje - a to pozitívnym aj negatívnym spôsobom.

Zástupcovia médií by mali byť obzvlášť opatrní, keď informujú o svojich témach, pričom by do úvahy mali vždy brať aj ich ľudskoprávnu dimenziu, s dôrazom na ľudskú dôstojnosť a rovnosť ako dve kľúčové ľudskoprávne hodnoty.

Problém je, že médiá majú v poslednom čase tendenciu skĺzať k povrchnému informovaniu a skôr ako o hľadaní pravdy a nestrannosti, sa ich práca zdá byť o hľadaní jednoduchých riešení zložitých problémov a senzácií, ktoré priťahujú pozornosť. Dôsledkom je, že používajú zovšeobecnenia, nestránia sa stereotypov či dokonca predsudkov a iných druhov manipulatívnych techník a publikujú doslova to, čo chcú ľudia čítať/počuť, nie to, čo je etické alebo pravdivé. Významne k tomu prispieva marketing založený na počte klikov na internete.

Aj keď internet na jednej strane tlačí médiá k povrchnosti a robí ich príliš závislými na reklamných výnosoch, prináša zároveň nové možnosti využitia dostupných kanálov ako je napríklad Facebook, Twitter či blogy, čo umožňuje aj menej kvalifikovaným osobám s nižšími zdrojmi šíriť informácie.