Rodová rovnosť

Táto téma odhaľuje, čo to znamená "rodová rovnosť" a ako sú rodové role vkladané do našej sociálnej reality

Prvá vlna feministického hnutia

Prvá vlna nadväzuje v polovici devätnásteho storočia na občianske hnutia v Európe a na abolicionistické hnutie v Amerike (hnutie za zrušenie otroctva). Medzi ich hlavné požiadavky patrilo volebné právo žien, ale aj rovnosť v odmeňovaní, právo na vzdelanie a prácu, ochranu materstva a ďalšie.

Počas prvej vlny feministického hnutia prispeli k rovnosti žien a mužov viaceré významné osobnosti. Vo Veľkej Británii to bola napríklad Emmeline Pankhurst a jej dcéry či Emily Wilding Davison, v USA Susan B. Anthony, Elizabeth Cady Stanton a Alice Paul, v Nemecku Louise Otto-Peters, Luisa Aston a Lily Braun, v Maďarsku Mariška Gárdoš a Róza Bédy - Schwimmer, na Ukrajine Olena Pčilka (Včielka), Nataliya Kobrynska a Olha Kobylianska, v Čechách Františka Plamínková, ale aj Františka Zemínová; na Slovensku Hana Gregorová, Elena Maróthy-Šoltésová, Terézia Vansová a mnohé ďalšie v iných krajinách.

Alice Paul

Alice Paul bola americká sufražetka a aktivistka v oblasti ľudských práv žien. Viedla úspešnú kampaň za volebné právo pre ženy, ktorá v roku 1920 vyústila do prijatia 19. dodatku americkej ústavy (Nineteenth Amendment to the U.S. Constitution), ktorý zakazuje diskrimináciu v prístupe k volebnému právu. V roku 1916 spolu so svojimi kolegyňami založila Národnú ženskú stranu - National Woman's Party (NWP). Do politického boja začali zavádzať niektoré metódy využívané sufražetkami v Británii. V januári 1917 NWP zahájila prvý politický protest proti Bielemu domu. Protestujúce ženy, známe ako "tichá stráž," držali transparenty požadujúce právo voliť. Bol to príklad nenásilnej občianskej neposlušnosti. V júli 1917 protestujúce ženy uväznili. Alice Paul sa rozhodla držať hladovku. Týmto spôsobom spolu s pokračujúcimi protestmi a mediálnou kampaňou vyvíjala tlak na Wilsonovu administratívu.

Zdroje

www.en.wikipedia.org

Ako sa však ukázalo, samotné právo voliť, prístup k vzdelaniu a platenej práci nestačilo. Ženy síce oficiálne získali k týmto občianskym právam prístup, v spoločnosti však stále pretrvávali bariéry, ktoré im bránili ho aj reálne využívať. Druhá vlna ženského hnutia sa preto zamerala na tieto bariéry.