Rodová rovnosť

Feminizmus v dejinách

Mnohí ľudia odnepamäti poukazovali na to, že ženy a muži sú rovnakými ľudskými bytosťami, s rovnakými schopnosťami, túžbami a potrebami. Išlo však skôr o jednotlivé mysliteľky a mysliteľov či reformátorky a reformátorov. Od antických čias ich poznáme viacero (Diotima, Hypatia, ale aj Christine de Pisan, neskôr Olympe de Gouges, Harriet Taylor Mill či Mary Wolstonencraft). O feministickom hnutí ako organizovanom snažení však môžeme hovoriť až vtedy, keď je založené na teoretických východiskách, vytvára stratégie zamerané na presadzovanie skutočnej sociálnej zmeny a má kapacity na ich presadenie. Podľa tejto definície je možné o feministickom hnutí hovoriť až v súvislosti s emancipačnými snahami v devätnástom storočí, hlavne v kontexte hnutia za volebné právo žien – hnutia sufražetiek. Z historického hľadiska môžeme hovoriť o dvoch vlnách feministického hnutia.

Zdroj

Olympe de Gouges

Olympe de Gouges bola vplyvná mysliteľka, spisovateľka a autorka divadelných hier, ktorá upozorňovala na nerovnoprávne postavenie žien vo Francúzsku. Hoci podporovala občianske slobody, ktoré deklarovala Francúzska revolúcia, svojim jedinečným ironickým jazykom pripomínala, že sloboda a rovnosť sa ani v revolučnom Francúzsku nepriznáva ženám. Na protest proti tomuto stavu vydala dielo Deklarácia práv ženy a občianky (Declaration of the Rights of Woman and the Female Citizen), kde spochybňovala skutočnú rovnosť prezentovanú v kľúčovom revolučnom dokumente Deklarácia práv človeka a občana. Pripomínala, že napriek tomuto zásadnému ľudskoprávnemu dokumentu, ktorý hovorí o rovnosti všetkých, vo Francúzsku sa rovnosť a sloboda týka iba mužov, nie však žien. Aj za tento svoj čin bola obvinená z poburovania, skazenosti a ohrozovania revolúcie, následne bola odsúdená a popravená pod gilotínou.