Rozvoj

Miliarda najchudobnejších

Čo s tým môžeme robiť? Paul Collier hovorí, že tieto krajiny nemôžeme zachrániť. Zachrániť sa môžu len samé. V každej krajine zo spodnej miliardy sú ľudia, ktorí sa snažia túto situáciu zmeniť, no zväčša sú porazení vnútornými mocenskými silami miestnych elít, ktoré zmenu nechcú. Týmto ľuďom by sme mali pomôcť! Dostať sa von z pascí chudoby nie je vôbec jednoduché a intervencie rozvojových agentúr k tomu stačiť nemusia. Collier vo svojej knihe "Miliarda najchudobnejších" navrhuje štyri nástroje, ktoré môžu pomôcť krajinám uviaznutým v pasci vymaniť sa zo zlej situácie. Ide o:

• Rozvojová pomoc

  Prvým nástrojom je rozvojová pomoc, ktorá je štandardnou odpoveďou vyspelého sveta na rozvojové problémy chudobných krajín. Rozvojová pomoc však čelí v čoraz väčšej miere kritike. Posledných štyridsať rokov podpory totiž prinieslo v najchudobnejších krajinách len malý pokrok. Collier je preto k jednoduchému navyšovaniu množstva peňazí do rozvojovej pomoci skeptický. Je mu jasné, že tradičná rozvojová pomoc má pri riešení problémov najchudobnejšej miliardy svoje limity. Stále však môže zohrávať dôležitú úlohu, a to vtedy, keď sa zacieli na podporu reformátorov a reformných procesov krajinám, ktoré sú ochotné zlepšiť správu vecí verejných.

• Vojenské intervencie

  Druhým a pravdepodobne najkontroverznejším nástrojom, ktorý Collier navrhuje, je vojenská intervencia. Collier tvrdí, že aj napriek zlým skúsenostiam s vojnami v Iraku a Afganistane by medzinárodné spoločenstvo malo zvážiť použitie vojenskej sily ako jedného z nástrojov pomoci miliarde najchudobnejších. Collier uvádza ako príklad Rwandu a Somálsko, kde by podľa neho presvedčivejšie a skoršie včasné vojenské intervencie mohli zabrániť utrpeniu miliónov ľudí. Ako pozitívny príklad vojenskej intervencie uvádza prípad Sierra Leone, kde sa britskej vláde s relatívne malým počtom vojakov podarilo ukončiť krvavú občiansku vojnu. Collier navrhuje, aby medzinárodné spoločenstvo držalo akúsi vojenskú ochranu proti prevratom, pričom by sa vzťahovala len na demokraticky zvolené vlády. Podľa Colliera by to mohlo priniesť väčšiu politickú stabilitu a reformným vládam by to uľahčilo postaviť sa iným záujmom.

• Legislatíva a deklarácie

  Ako tretí inštrument Collier navrhuje použitie legislatívy a rôznych cielených zákonov či deklarácií. Jeden zo spôsobov, ako využiť zákony v prospech miliardy najchudobnejších, je zabrániť výberu peňazí ukradnutých skorumpovanými vládami, ktoré sú uložené na bankových účtoch vo vyspelom svete. Collier navrhuje, aby firmy zapojené do podplácania v menej rozvinutých krajinách čelili trestnému stíhaniu vo svojich domovských krajinách. Okrem toho sa Collier zasadzuje za viaceré medzinárodné charty, ktoré by v krajinách najchudobnejšej miliardy priniesli výhody reformným vládam. Najzaujímavejší z týchto návrhov je charta príjmov z prírodných zdrojov. Súčasťou tejto charty by malo byť, aby sa zmluvy o ťažbe prírodných zdrojov dražili v medzinárodnej dražbe. To by vlády prinútilo k prideľovaniu zmlúv záujemcom s najvyššou ponukou a nie tým, ktorí dajú najvyšší úplatok. Zároveň by to znamenalo, že zmluvy, ktoré neboli uzavreté v takomto transparentnom procese, by neboli pre reformné vlády právne záväzné.

• Obchodná politika

  Ako štvrtý a posledný nástroj Collier navrhuje zaviesť obchodnú politiku reverznej marginalizácie. Problémom pre najchudobnejšie krajiny totiž podľa neho nie je to, že boli zneužité v medzinárodnom obchode a v procese globalizácie, ale skôr to, že boli z globalizácie vynechané. Collier sa preto zasadzuje za aktívnu obchodnú politiku zo strany bohatých krajín, ktorá by pomohla najchudobnejším krajinám vybudovať si vlastné vývozné kapacity.