Občianska spoločnosť

Za Berlínskym múrom

Občianska spoločnosť sa objavuje vtedy, keď jednotlivci a skupiny začnú prekračovať hranice štátom prípustného správania - napríklad tým, že sa ozývajú proti režimu, alebo požadujú reakciu štátu na sociálne potreby - občianska spoločnosť začína nadobúdať tvar.

Dnes nie sú mimovládne organizácie raritou, no v relatívne nedávnej minulosti to však tak nebolo. V 80-tych rokoch 20. Storočia ste sa síce vo vtedajších socialistických krajinách mohli stretnúť so spolkami či občianskymi združeniami, ale často krát to boli organizácie, centrálne zriaďované a kontrolované. Okrem nich samozrejme vo vtedajších tzv. socialistických krajinách (napr. v Československu, Maďarsku či Poľsku) žili a naplno sa venovali svojmu poslaniu rôzni ľudia a združenia, fungovali však mimo mainstream, mimo oficiálne povolené organizácie. Často šlo o ľudí z disentu alebo niekde z jeho nárazníkovej zóny.

V strednej a východnej Európe predstavovali disidenti ako bol Václav Havel sféru občianskej spoločnosti, ktorá ohrozovala štátom ovládané režimy komunistickej východnej Európy. Preto vlády týmto ľuďom odopierali ich základné práva. Ako disidenti boli najprv označovaní ľudia, ktorí nesúhlasili s oficiálnym režimom, "odpadlíci" alebo "odídenci". Od 70-tych rokov bol už pojem disident používaný aj na označenie opozične naladených umelcov a intelektuálov. Boli pozbavení práva na slobodu prejavu, práva slobodne sa zhromažďovať či pracovať, alebo dokonca aj práva vycestovať do zahraničia. Tie práva boli pre tunajších ľudí neporovnateľne nedostupnejšie než je tomu dnes.