Rozvoj

Vedeli ste, že…

• … na škále od chudobných po bohatých pripadá na spodných 40 percent populácie len päť percent globálnych príjmov, kým 20 percent najbohatšej populácie sa delí o celé tri štvrtiny globálnych príjmov?
  5 percent. Najbohatších 20 percent tvorí 3/4 celosvetových príjmov.
• …ešte na začiaktu 21. storočia si takmer miliarda ľudí nedokázala prečítať knihu či sa podpísať?
  Takmer bilión ľudí
• …bohatstvo siedmich najbohatších ľudí na svete je vyššie ako HDP (hrubý domáci produkt) tzv. “ťažko zadlžených chudobných krajín” (39 krajín s populáciou 567 miliónov ľudí)?
• ... 1,6 miliardy ľudí žije bez elektriny?
  1.6 bilióna ľudí
• ... že v slumových podmienkach žije približne miliarda ľudí?
  Približne 1 bilión ľudí
• … pred nástupom globalizácie v minulom storočí boli Čína s Indiou chudobnejšie než väčšina chudobných krajín?
  Chudobnejší ako väčšina chudobných krajín.
• ... prírodné zdroje môžu viesť k chudobe?
  Obrovské príjmy z prírodných zdrojov oslabujú politickú disciplínu (korupcia, úplatky a zneužívanie peňazí zo štátneho rozpočtu). Zisky z týchto prírodných zdrojov radikálne znižujú potrebu daní. Keď krajiny bohaté na prírodné zdroje nemusia vyberať dane, vo svojich občanoch nepodnecujú potrebu sledovať spôsob, akým sa s ich daňami narába. Ide o jednu z foriem tzv. kliatby nerastného bohatstva.
• ... v 80-tych rokoch 20. storočia sa medzinárodné finančné inštitúcie rozhodli prinútiť vlády menej rozvinutých krajín spraviť potrebné reformy pomocou zhora prikázaných podmienok?
  Krajiny väčšinového sveta (začiatkom 90-tych rokov sa to však týkalo aj Slovenska, viď tzv. Washingtonský koncenzus) mohli získať peniaze na rozvojovú spoluprácu iba v prípade, že zmenia niektoré svoje hospodárske politiky. Tento prístup však nie vždy fungoval. Napríklad taká Keňa si vzala od Svetovej banky peniaze výmenou za tie isté reformy päťkrát v priebehu 15 rokov. Reforma sa nekonala, alebo sa spravila len formálne, a následne bola zrušená. Najviac prekvapujúce je, že peniaze na rozvojovú spoluprácu tam tečú stále. Prečo je to tak? Pretože úradník Svetovej banky pracuje rovnakým spôsobom ako úradníci v akejkoľvek komerčnej banke - čím viac úverov poskytne, tým lepšie pre jeho kariéru.
• ... že štatistické dôkazy naznačujú, že rozvojová spolupráca tvorí základ pre “zostupné pravidlo"?
  To znamená, že čím viac rozvojovej pomoci poskytnete, tým dosiahnete menší vplyv: prvý poskytnutý milión prináša lepšie výsledky než ten ďalší, a tak ďalej. Centre for Global Development vo svojej štúdii odhaduje, že keď miera poskytnutej rozvojovej spolupráce dosiahne 16 percent HDP cieľovej krajiny, stáva sa neúčinnou. V Afrike sa miera poskytovanej rozvojovej spolupráce ocitla v blízkosti tohto čísla ešte pred samitom G8 v Gleneagles, kde sa v júni 2005 najmocnejšie krajiny dohodli, že pre rozvojovú spoluprácu v Afrike zdvojnásobia finančné prostriedky.
• ... občianska spoločnosť môže ovplyvniť veľké medzinárodné korporácie v ich správanií v prospech rozvoja?
  Po tlaku mimovládnych organizácií začala spoločnosť De Beers (najväčšia ťažobná spoločnosť diamantov) svoje diamanty certifikovať. Peniaze z diamantov sa totiž často používajú na financovanie občianskych vojen v mnohých krajinách väčšinového sveta, no ak sa myšlienka krvavých diamantov udomácni v mysliach kupujúcich, ceny takýchto diamantov rýchlo klesnú.
• ... v polovici 90-tych rokov sa pri prieskume tokov verejných financií v Ugande zistilo, že iba 20 percent peňazí, ktoré boli alokované ministerstvom financií pre základné školy (okrem platov učiteľov) sa do škôl dostalo?
  Ministerstvo sa preto rozhodlo inovovať prístup - vždy, keď do nejakej školy poslalo peniaze, informovali o tom miestne médiá ako aj školu samotnú. Po troch rokoch sa množstvo peňazí, ktoré sa do škôl dostalo, zvýšilo z 20 na 90 percent.
• ... jedným z prvých rozhodnutí ministerky financií Nigérie Ngozi Okonjo-Iwealaovej v roku 2003 bolo publikovať správy o množstve peňazí, ktoré prúdia do každej časti krajiny na mesačnej báze?
  Počet predaných kópií tejto správy dosiahol maximum hneď v prvý deň - ľudia chceli vedieť, kam idú ich peniaze. Reakcie ľudí a vyhrážanie sa smrťou ministerke boli znakmi, že je na správnej ceste.
• … v roku 1978 v malej čínskej dedine Xiaogang v provincii An-chuej miestna komunita zaexperimentovala a potlačila komunistami založený komunitný systém pestovania ryže?
  V rámci tohto systému zodpovedal za obhospodarovanie polí každý a takisto aj každý zdieľal zisk. Ten, kto tvrdo pracoval, dostal rovnaké množstvo potravín ako ten, kto neurobil nič. Preto veľa ľudí nebolo ochotných pracovať. Dedinčania sa rozhodli, že si polia rozdelia, a každý z nich bude obhospodarovať vlastné pole a zisk z neho pôjde len jemu. Dohodu utajovali, aby to nezistili komunistické úrady. Produkcia ryže v obci však vyletela prudko nahor a výsledky sa nedali dlhšie skrývať. Susedné dediny chceli vedieť, ako to dokázali a začali robiť to isté.
• ... založiť firmu v hlavnom meste Mozambiku (Maputo) trvá 153 dní, kým v Toronte len dva dni? A zaregistrovať si majetok v hlavnom meste Nigérie (Abuja) si vyžaduje 21 rôznych krokov, kým v Helsinkách len tri? Alebo to, že keď je dlžník nesolventný a vyhlási bankrot, v Bombaji dostanú veritelia 13 centov z jedného dolára, zatiaľ čo v Tokiu viac ako 90 centov z dolára?
  Simeon Djankov zo Svetovej banky spolu so svojimi kolegami zistil, že v krajinách, kde sa biznisu nedarí, musí človek prekonať niekoľko byrokratických obmedzení, je v nich väčšia korupcia a častejšie funguje neformálny biznis. Obchodu sa nedarí ani v krajinách, kde sa ťažko vymáhajú dlhy a je zlá vymožiteľnosť práva, prípadne je v nich ťažké zapísať majetok.
• …v Grameen Bank, ktorá poskytuje mikropôžičky najchudobnejším ľuďom v Bangladéši, je návratnosť úverov viac než 98 percent?
  Znamená to, že banka môže znova a znova požičiavať peniaze chudobným ľuďom. Grameen Bank má 7,58 milióna dlžníkov a od svojho vzniku už požičala 7,4 miliardy dolárov. Myšlienka vznikla v roku 1976, keď profesor ekonómie Muhammad Yunus navštívil bangladéšsky vidiek. Stretol tam Sufiyu, chudobnú ženu, ktorá sa snažila uživiť svoju rodinu výrobou bambusových stoličiek. Uviazla však v pasci chudoby. Potrebovala si požičať 20 centov na deň na nákup materiálu, no banka jej úver nedala, pretože nemala prijateľné záruky a chcela si požičať príliš málo. Sufiya si preto musela požičať peniaze od úžerníkov, kvôli čomu zarobila za 12 hodín práce len 2 centy. Sufiyini susedia zažívali podobnú frustráciu. Profesor otvoril peňaženku a požičal Sufiyi a 41 susedom celkovo 27 dolárov. Prekvapivo mu všetky peniaze včas splatili. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia bolo možné požičať chudobným ľuďom peniaze a dostať ich späť. Po 35 rokoch sa stal profesor laureátom Nobelovej ceny.