O globálnom vzdelávaní

Otvorený, mnohorozmerný, alternatívny koncept všeobecného vzdelávania dneška

Náš mobilný telefón vyrobili v Číne, hudba, čo počúvame, k nám prišla z Ameriky, futbalovú loptu, s ktorou sa hrajú naše deti, ušili kdesi v Pakistane. Náš rodinný priateľ pochádza z Argentíny, naše džínsy ušili v Turecku, no skladajú sa z častí pochádzajúcich z rôznych kútov planéty. Kým ich zošili dokopy, museli precestovať tisícky kilometrov. Globálny globalizácia a jej vplyvy menia našu realitu po politickej, sociálnej, ekonomickej, kultúrnej či environmentálnej stránke a významne ovplyvňujú naše životy. Menia naše nazeranie na realitu okolo nás aj náš zaužívaný spôsob života. Sme súčasťou viacrozmerného, čoraz komplexnejšieho sveta. To v nás môže, do istej miery, vyvolávať neistotu a potrebu brániť sa neznámemu a rýchlo sa meniacemu svetu.

Globálne vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu pri odbúravaní tejto neistoty a obáv spojených s novinkami, ktoré globalizácia prináša do našich životov. Svojou podstatou presahuje hranice Slovenska. Odhaľuje súvislosti medzi nami a menej či viac vzdialenými časťami sveta. O týchto súvislostiach nás však globálne vzdelávanie nielen učí či informuje, ale aj nabáda na ne reagovať. Veď’ i my sami sme účastníkmi globálnych zmien. Obsahovo a koncepčne teda ide o alternatívny pohľad na vzdelávací proces ako taký. Vychádza z presvedčenia, že to, čo (sa) učíme a ako (sa) učíme, by malo v priamom prenose odrážať zmeny, ktoré sa dejú vo svete. Cieľom vzdelávania by pritom nemali byť len samotné znalosti o problémoch. Podstatné je i kritické nazeranie na ne a aktívna účasť na ich riešení. V rámci formálneho vzdelávania je teda globálne vzdelávanie alternatívou voči klasickým postupom. Prostredníctvom takzvanej globálnej dimenzie jednotlivých predmetov siaha naprieč už existujúcimi učebnými osnovami. Zároveň prináša nové metodiky a nový náhľad na ciele vzdelávania. Vďaka nim pomáha rozvíjať naše kompetencie, schopnosti a zručnosti či meniť naše postoje ku globálnym otázkam. Pripravuje nás tak na život vo svete, ktorý sa deň za dňom mení a neustále pred nás kladie nové výzvy.

Globálne vzdelávanie na Slovensku vychádza z Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie, prijatej vládou v roku 2012.

Čo je globálne vzdelávanie?

"Globálne vzdelávanie je učenie, ktoré ľuďom pomáha vidieť a pochopiť podstatu dnešného sveta, a zároveň ich povzbudzuje k tomu, aby do neho priniesli viac spravodlivosti, rovnosti a ľudských práv pre všetkých."
Maastrichtská deklarácia o globálnom vzdelávaní (2002)

  • Ako vzdelávací koncept sa globálne vzdelávanie snaží reagovať na narastajúcu komplexnosť nášho sveta pedagogicky adekvátnym spôsobom. Prináša a dopĺňa informácie o svete, o vzájomných vzťahoch, prepojeniach a súvislostiach a nabáda k zodpovednému správaniu v kontexte trvalo udržateľného rozvoja na globálnej úrovni.
  • Obsahovo a koncepčne ide o alternatívny pohľad na vzdelávací proces ako taký. Vychádza z presvedčenia, že to, čo (sa) učíme a ako (sa) učíme, by malo v priamom prenose odrážať zmeny, ktoré sa dejú vo svete. Cieľom vzdelávania by pritom nemali byť len samotné znalosti o problémoch. Podstatné je i kritické nazeranie na ne a aktívna účasť na ich spravodlivom a udržateľnom riešení.
  • Globálne vzdelávanie svojou podstatou presahuje hranice Slovenska a odhaľuje súvislosti medzi nami a menej či viac vzdialenými časťami sveta. O týchto súvislostiach nás však nielen učí či informuje, ale aj nabáda na ne reagovať. Vedie nás k osobnému rozvoju a chápaniu spoločnosti a spoločenských procesov v globálnom kontexte.
  • “Globálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré zdôrazňuje globálny kontext v učení (sa). Prostredníctvom neho dochádza k zvyšovaniu povedomia o globálnych témach, ktoré sa týkajú každého jednotlivca, k rozvoju jeho kritického myslenia v týchto témach a k hlbšiemu porozumeniu oblastí a tém, ktoré sa týkajú celého sveta. Témy globálneho vzdelávania poskytujú priestor na zmenu postojov jednotlivca a posilňujú uvedomenie si vlastnej úlohy vo svete. Motivuje ľudí k zodpovednosti a vychováva smerom k osvojeniu si hodnôt aktívneho globálneho občana.” (Národná stratégia globálneho vzdelávania, 2012)
  • Globálne vzdelávanie umožňuje ľuďom rozvíjať vedomosti, schopnosti, hodnoty a postoje potrebné k zabezpečeniu spravodlivého a udržateľného sveta, v ktorom má každý právo naplno využiť svoj potenciál (Global Education Guidelines , 2008, str. 20).

Tematická dimenzia globálneho vzdelávania

Globálne politické, ekonomické, sociálne, environmentálne a kultúrne prepojenia a súvislosti vyžadujú, aby sme na svet nazerali ako na celok. Prispôsobiť by sme tomu aj vzdelávacie procesy. Obsah globálneho vzdelávania sa zakladá na koncepte „jedného sveta“, berúc pritom do úvahy jeho rôznorodosť, nerovnosti a rozdiely. Témy, ktoré sú v globálnom vzdelávaní obsiahnuté, z týchto aspektov vychádzajú.

Globálne vzdelávanie sa zameriava na kľúčové otázky dneška, predovšetkým ekonomickú či sociálnu nerovnosť vo svete, štrukturálne násilie voči jednotlivcom i zoskupeniam a environmentálne hrozby. Analyzuje príčiny, zaoberá sa možnými dôsledkami a možnosťami ako do nich zasiahnuť.

V zásade sa na celý obsah učebných osnov vo formálnom vzdelávacom procese dá nazerať aj v globálnom kontexte. Vďaka tomu sa môže stať predmetom globálneho vzdelávania prakticky hocičo, čo (sa) v škole učíme. Na Slovensku je preto globálne vzdelávanie do vyučovacieho procesu začleňované formou takzvanej globálnej dimenzie jednotlivých predmetov.

(Národná stratégia GV, 2012, str. 10)

Didaktická dimenzia globálneho vzdelávania

Dôležitou otázkou pri globálnom vzdelávaní je, akým spôsobom sú usporiadané samotné vzdelávacie procesy. Základ tvorí participácia účastníkov procesu, ktorí už nie sú len prijímateľmi, ale sami tento proces aj tvarujú. Najpodstatnejšími prvkami procesu preto sú:

  • Vzdelávací proces by sa mal začať zážitkom, evokáciou témy, s ktorou sa účastníci musia vedieť identifikovať. Musí sa vzťahovať k ich potrebám. Mal by byť zostavený a naplánovaný podľa záujmov a skúseností tých, ktorých chceme vzdelávať.
  • Osobné prežitie témy, hoci aj sprostredkované, by sa malo presunúť do centra vzdelávacieho procesu. Globálne vzdelávanie by malo umožniť osobnú reflexiu a byť príležitosťou preveriť si vlastné hodnoty, názory, predsudky a stereotypy. Tie sú často odrazom zvyšujúcej sa neistoty, obáv z nového či straty orientácie v meniacom sa svete. Osobná skúsenosť účastníkov vybaví kompetenciami, ktoré sú pri nakladaní s nimi potrebné.
  • Komplexnosť tém si vyžaduje použitie takých metód, ktoré dané témy zobrazujú adekvátnym spôsobom. Prevládať pritom musí interdisciplinárny prístup, zároveň musí globálne vzdelávanie prechádzať aj naprieč jednotlivými predmetmi (transdisciplinárne).
  • Globálne vzdelávanie si vyžaduje použitie celej palety metód, účastníkom vzdelávania by mali umožniť nazerať na otázky z viacerých perspektív, vďaka čomu by mali možnosť menit vnímanie témy a reflektovať na to. Celkovo by malo ísť o participatívny, kreatívny, kooperatívny a demokratický vzdelávací proces.
  • Podľa Národnej stratégie GV je pritom hlavným cieľom globálneho vzdelávania „poskytnúť cieľovým skupinám informácie, ktoré uľahčujú porozumenie sociálnym, environmentálnym, ekonomickým a politickým procesom vo svete, rozvíjajú kritické myslenie a formujú globálne občianske postoje.“ Čiastkovo sa tieto ciele delia na: 1. afektívne ciele (postoje a hodnoty), 2. psychomotorické ciele (zručnosti, schopnosti) 3. kognitívne ciele (vedomosti).

Pričom globálne vzdelávanie je špecifické tým, že za východisko považuje afektívne a psychomotorické ciele, zatiaľ čo pri kognitívnych cieľoch kladie dôraz najmä na vyššie myšlienkové operácie, ako napr. analýza, syntéza, hodnotenie či tvorivosť (Národná stratégia GV, 2012, str. 7).

Podľa Global Education Guidelines (2008, str. 31), ktoré vytvorilo North-South Centre pri Rade Európy, by metódy využívané v rámci globálneho vzdelávania:

  • mali byť v súlade s obsahom, o ktorom hovoria,
  • nemali “učiť”, ale vzdelávať,
  • mali zvyšovať povedomie, šíriť osvetu,
  • mali poukazovať na zodpovednosť každého z nás,
  • mali by stáť na hodnotách ľudskosti,
  • mali by rozvíjať kritické myslenie,
  • mali by prepájať lokálne s globálnym,
  • mali by podporovať humanistické hodnoty.