Kritické myslenie

Analýza informácie

Keď sme si overili mieru dôveryhodnosti zdroja, môžeme prejsť ku kritickej analýze v ňom obsiahnutých informácií. Mali by sme sa zamerať na podstatu informácie samotnej a čítať “medzi riadkami”.

Pre nekritického príjemcu sú informácie zdrojom toho, čo považuje za fakty. Svoje poznatky získava tak, že dané “fakty” absorbuje. Naopak, pre kritického príjemcu je prijímaná informácia len vyobrazením určitého súboru faktov, predpokladov a názorov tak, ako ich vníma jej autor. Kritický príjemca teda nerozoznáva len to, čo je v informácií obsiahnuté, ale i to, ako informácia danú tému odzrkadľuje. Uvedomuje si, že každá jedna informácia je unikátnym výtvorom konkrétneho autora.

Nekritický príjemca si napríklad prečíta knihu o dejinách, aby si pozrel všeobecne akceptovanú interpretáciu daných udalostí. Kritický príjemca si tú istú knihu prečíta, aby zistil aký ponúka pohľad na dané historické dianie a zhodnotil výber faktov, predpokladov a názorov, ktoré ho dovedú k ďalšiemu poznaniu a vlastným záverom.

Čo sa informácia snaží povedať?

Pri kritickej analýze by sme si mali klásť nasledovné otázky:

• Na základe akého kľúča vyberal autor informácie?
• Uvádza príklady a prípadové štúdie?
• Argumentuje?
• Apeluje na sympatie?
• Vytvára kontrast, aby objasnil svoje stanovisko?

Napokon kritický príjemca na základe analýzy vyvodí, čo informácia znamená ako celok.

Kritický mysliaci človek využíva štyri základné kroky, ako analyzovať informácie:

• zistiť, o čom je informácia samotná (napríklad jej prerozprávaním si uvedomíme, o čom sa hovorí v pôvodnom texte);
• zistiť, o čo sa autor informácie snaží, aký je jeho zámer;
• identifikovať použitý tón a presvedčovacie prvky vrátane manipulatívnych techník (piata časť tohto modulu);
• interpretovať informáciu ako celok (analýza informácie s cieľom konštatovať, aký je jej celkový význam).