Rozvoj

“Je to na nás,” hovorí Bono
Pop kultúra pomoci

“Nemôžeme povedať, že by naša generácia nevedela, ako na to. Nemôžeme povedať, že si to naša generácia nemôže dovoliť. A nemôžeme povedať, že to naša generácia nemá dôvod spraviť. Je to na nás,” hovorí Bono o konci chudoby. Je to skutočne na nás - na ľuďoch z bohatých krajín? Pozrime sa na iné perspektívy tohto problému.

Či už sa nám to páči alebo nie, celebrity sú pri šírení povedomia o nepopulárnych problémoch kľúčové. Aj v posledných 25 rokoch boli s nimi rozvojové otázky neoddeliteľne späté. Okrem Bona si stačí spomenúť napríklad na Angelinu Jolie. Podľa niektorých ľudí však angažovanosť celebrít v rozvoji vedie k vážnemu zjednodušovaniu problematiky, znevažuje to kampane aktivistov tak v rozvinutých, ako aj v menej rozvinutých krajinách. Seriózna analýza rozvojových politík sa tak dostáva do úzadia.

Angažovanosť celebrít sa časom posunula od ich “požehnania” k zapájaniu sa do odbornej diskusie. Do istej miery to spôsobila potreba preukázať ich dôveryhodnosť. Nestačí totiž, ak celebrita povie, že jej na tom záleží, mala by aspoň naoko vedieť, o čom hovorí. Tento posun v angažovanosti celebrít smerom k odbornej stránke veci znepokojuje profesora Williama Easterlyho, ktorý tvrdí, že to mnohých ďalších ľudí zaiteresovaných do tvorby rozvojových politík vytláča do úzadia. A zároveň to dáva nadmernú a mnohokrát aj nezaslúženú váhu názorom určitého jednotlivca. Easterly sa domnieva, že celebrity by sa mali držať iba jasného morálneho posolstva, nezaoberať sa detailami rozvojovej politiky a spoliehať sa len na svoj “morálny inštinkt”.

Motivácia celebrít pri angažovanosti v boji proti úmrtnosti matiek, pri podpore udržateľného živobitia ľudí v menej rozvinutých krajinách či podpore liečby novorodeneckých chorôb býva rôzna. Niektoré to robia pre dobrý imidž, iné sa však naozaj snažia pomôcť a domnievajú sa, že z ich verejne známej pozície na to majú šancu. Je však ich postup naozaj neškodný a skutočne pomáha?

Zambijská ekonómka Dambisa Moyo odsudzuje vplyv celebrít (dobré slovo však nenájde ani na donorov), ich pomoc nazýva “nablískanou pomocou”, po anglicky “glamour aid”: “Predstavte si dlhé rady ľudí, ktorí stáli na slnku, len aby mohli zahlasovať za prezidenta, ktorý je v skutočnosti bezmocný, pretože sa darcovia alebo ´nablískaná pomoc´ rozhodli vyjadrovať v mene celého kontinentu. Ako by sa cítili Briti, keby im zajtra Michael Jackson začal hovoriť do toho, ako by sa mali vymaniť z krízy na trhu nehnuteľností?"

Dambisa Moyo, absolventka Harvardu a Oxfordu pôvodom zo Zambie, poukazuje vo svojej kritike na dve ukážkové “glamour aid” celebrity bojujúce proti chudobe - hudobníkov Bona a Boba Geldofa. Tvrdí, že sú až príliš previazaní s “priemyslom nablískanej pomoci” a majú príliš veľký vplyv na rozvojovú pomoc. Dambisa Moyo vo svojej knihe Mŕtva pomoc (Dead Aid) píše, že na rozdiel od všeobecného presvedčenia má takáto pomoc na Afriku negatívny vplyv, najmä tam, kde vytvára závislosť vlády na pomoci a potláča rast a rozvoj. To je v konečnom dôsledku pre Afriku neudržateľné a úplne škodlivé.

Samostatnú kategóriu tvoria vlastné rozvojové pokusy celebrít. New York Times píše o projekte Madonny "Raising Malawi" a opäť raz poukazuje na to, akú rolu zohrávajú celebrity pri zvyšovaní povedomia a pri zabezpečovaní finančných prostriedkov určených na medzinárodnú rozvojovú pomoc. Správa však zároveň hovorí o kolapse Madonninho zle manažovaného projektu a stavia dobré úmysly pomoci do zlého svetla.

Po podobné príklady však vôbec nemusíme chodiť ďaleko. Nájdeme ich aj u nás. Známa slovenská herečka a speváčka Dorota Nvotová viedla v Nepále sirotinec “Šťastný domov”. V ňom tiež neprebiehalo všetko hladko. Dorota finančne podporovala sirotinec, no po niekoľkých mesiacoch podozrení sa ukázalo, že riaditeľ deti bije, zneužíva a týra a okrem toho je podozrivý z finančného podvodu. Pozrite si interview s Dorotou Nvotovou o tomto prípade.

Film o Dorotinom živote “Fulmaya, dievčatko s tenkými nohami” ukazuje viaceré situácie z Nepálu. Jednou z nich je napríklad scéna, keď berie malé dieťa a jeho mamu do nemocnice a platí za nich liečbu.

“Všetko je nakoniec OK a keď to nie je OK, ešte to nie je koniec,”

hovorí Dorota vo filme Fulmaya (tak sa, mimochodom, volá aj jej cestovná kancelária). Nie všetky príbehy však majú šťastný koniec - NIEKEDY JE NA NÁS (na ľuďoch z rozvinutých krajín, ktoré sa snažia pomáhať), akým spôsobom pomôžeme iným ľuďom, z akého uhla sa pozrieme na daný problém a či dokážeme vidieť hlbšie príčiny problému.

Otázky na zamyslenie

• Myslíte si, že kampane celebrít majú dlhodobý vplyv? Svoj názor podložte argumentami.