Rozvoj

Len nízke percento chudobných na svete potrebuje humanitárnu pomoc. Môže ísť o ľudí s telesným postihnutím, niektorých starších alebo o deti, siroty, či obete rôznych katastrof. Sú to ľudia, ktorí si nedokážu pomôcť sami a potrebujú humanitárnu pomoc. No väčšina ľudí, ktorí potrebujú pomoc, už "nekrváca" a potrebujú, aby sme k nim pristupovali iným spôsobom. Ak sa k nim však správame akoby ju stále potrebovali, môžeme tým narobiť viac škôd než úžitku. To neznamená, že pomoc nepotrebujú. Znamená to len to, že spôsob, ako im pomôcť, je obnova a rozvoj, nie humanitárna pomoc. Súčasťou tejto pomoci môže byť aj finančná podpora, no mala by byť podmienená aktívnou participáciou jej príjemcov. Humanitárna pomoc sama o sebe môže prispieť k obnove a rozvoju - v prípade, že budeme pracovať s ľuďmi, a nie pre ľudí. To znamená, že by sme nemali robiť veci namiesto nich, ale do všetkého čo robíme, ich od samého začiatku zapojiť - od plánovania aktivít, cez ich realizáciu, až po ich vyhodnotenie. Tento prístup sa odporúča aj zo psychologických dôvodov - nepodporuje totiž dominanciu darcov a pocit menejcennosti prijímateľov.