Rozvoj

Táto téma hovorí o svetovom rozvoji, vysvetľuje čo to a ako sa nás to týka

Miléniové rozvojové ciele – krok vpred v efektívnosti rozvoja

Neskôr v roku 2002 sa od tohto základu začala odvíjať širšia diskusia o efektívnosti a účinnosti rozvojovej spolupráce. Touto otázkou sa zaoberalo hneď niekoľko iniciatív, najdôležitejšie sú:





Základným kameňom pre efektívnosť rozvojovej spolupráca je Parížska deklarácia o efektívnosti rozvojovej pomoci stanovujúca rámec novej rozvojovej architektúry. Opisuje “technické” postupy, ktoré by mali viesť k efektívnejšej realizácii rozvojovej spolupráce s cieľom dosiahnnuť MDGs. Stojac na piatich princípoch (vlastníctvo, prispôsobenie, harmonizácia, riadenie zamerané na výsledky a vzájomná zodpovednosť a transparentnosť) by rozvojová spolupráca medzi vládami mala byť manažovaná s cieľom zlepšiť dopady vynaložených finančných prostriedkov.

Na Parížsku deklaráciu nadviazal Akčný program z Akry (AAA 2008), ktorý mal podporiť implementáciu Parížskej deklarácie.

Nezávislá evalvácia plnenia hlavných úloh vyplývajúcich z Parížskej deklarácie ukázala, že pokrok v ich napĺňaní je minimálny. Úlohy, ktorých realizáciu mali na pleciach predovšetkým krajiny väčšinového sveta, boli z väčšej časti splnené, no v úlohách, ktoré mali spraviť bohaté krajiny, sa žiaden pokrok nedosiahol. Zaujímavé, že?

Jeden z najvýznamnejších dopadov na rozvojovú spoluprácu starých darcovských krajín prišiel vďaka činnosti nových partnerov/darcov. Krajiny BRICS sa stali novými silnými partnermi v rozvoji.

Cieľom stretnutia v kórejskom Busane, ktoré sa konalo koncom roku 2011, malo byť vyhodnotenie monitoringu pokroku pri realizácii plnenia Parížskej deklarácie a Akčného programu z Akry. Pokroky však boli podľa správy len slabé a nespĺňali očakávania, ktoré boli do tejto agendy pôvodne vkladané. Vo svetle tohto problému, ako aj s prihliadnutím na nových darcov - najmä na Čínu - bol samit v Busane využitý k príprave “Nového partnerstva pre efektívnu rozvojovú spoluprácu”.

Do diskusie o efektívnosti rozvojovej spolupráce sa ako partneri zapojili aj predstavitelia občianskej spoločnosti. Okrem iného sa rozhodli posilniť zodpovednosť za výsledky nimi realizovaných rozvojových intervencií. Diskusia sa končila v roku 2010 stanovením takzvaných Istanbulských princípov rozvojovej efektívnosti.