Občianska spoločnosť

Spoločnosť, v ktorej sa ľudia združujú

Občianska spoločnosť je vnímaná ako priestor mimo aktivity, uskutočňované verejnou správou (vládou, samosprávou) či mimo podnikateľský sektor – aktivity nezávislé od verejnej moci a aktivity, ktorých cieľom nie je dosahovanie verejného zisku, ale napĺňanie skupinového či verejného záujmu. Podľa stránky Nadácie Intenda sem patria „formálne i neformálne združenia, ako sú dobrovoľnícke a komunitné organizácie, filantropické organizácie, odbory, náboženské organizácie, družstvá, politické strany, profesijné a podnikateľské komory a asociácie, charitatívne organizácie, neformálne skupiny občanov a sociálne hnutia. Účasť či členstvo v týchto organizáciách je dobrovoľné.“

Príklad: Cyklokoalícia a lepšia doprava - Boj za priestor pre cyklistov a chodcov možno pozorovať v mnohých slovenských mestách. Narastá v čase, keď je cyklodoprava v krajinách na západ od nás (a pomaly už aj na východ) legitímnou súčasťou územného plánovania i riadenia dopravy. U nás stoja zatiaľ dopravní plánovači pevne rozkročení jednou nohou v prítomnosti, druhou v dopravnom myslení 70. Rokov. Aktívne skupiny presadzujúce cyklodopravu možno nájsť v Žiline, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici, Zvolene i Nitre. Svoje nároky už nevyjadrujú len spanilými jazdami a účasťou na podujatí Critical Mass, ale zapojením sa do plánovania cyklotrás v meste.

V Bratislave sa vplyvná Cyklokoalícia stala súčasťou odborného a poradného orgánu mesta – Cyklokomisie, v Banskej Bystrici vznikol vďaka spolupráci s občianskymi združeniami Územný generel nemotorovej dopravy. Pozoruhodnú aktivitu vyvíja v Bratislave aj občianska iniciatíva Lepšia doprava – nezávislé združenie odborníkov na mestskú hromadnú dopravu a moderné dopravné riešenia – ktorá prichádza s vlastnými návrhmi a snaží sa tak kompenzovať nedostatočnú aktivitu mesta v oblasti udržateľnej dopravy. Napríklad pri iniciatíve za novú podobu Štúrovej ulice a Šafárikovho námestia v súvislosti so zavedením električkovej dopravy cez Starý most ide o prepojenie témy udržateľnej mobility a verejných priestorov. Návrh upútal širšiu verejnosť najmä vizualizáciami, jeho základom však je solídne spracovaný technický podklad. Vďaka aktívnemu zapojeniu verejnosti a mimovládnych organizácií sa podarilo v rámci verejnej diskusie zabrániť nevhodným dopravným riešeniam (napr. zriadenie parkovacích miest v parku).